Niektorí primátori sa správajú ako zemepáni, tvrdí vicepremiér

Snaží sa o to, čo sa jeho predchodcom nepodarilo. Podpredseda vlády pre investície ŠTEFAN HOLÝ z hnutia Sme rodina chce zmeniť stavebný zákon, ktorý so zmenami platí od roku 1976. Ostro ho kritizovali predstavitelia Združenia miest a obcí. Holý všetku kritiku odmieta a tvrdí, že zákon zvýši dostupnosť bývania.

V rebríčku vašich priorít je nový stavebný zákon asi vysoko…

Veľmi vysoko. V zásade mám na starosti z hľadiska kompetencií legislatívu. Okrem toho sa zaoberám tromi zásadnými oblasťami. Prvou je verejné obstarávanie. To je legislatívne dotiahnuté a od prvého apríla začína fungovať. Druhou oblasťou sú nájomné byty, pri ktorých sme urobili už kusisko roboty a zákon je v druhom čítaní. A treťou oblasťou, ktorá je mojou srdcovou záležitosťou, je stavebný zákon. Tým, že sa v stavebníctve pohybujem dlho, poznám ten „prúser“ v praxi.

Čo má byť najväčšou výhodou oproti dnešnému zákonu?

To, čo môžu bežní ľudia oceniť, sú čierne stavby. Podľa tohto zákona nebude možné „vybabrávať“ so systémom s čiernymi stavbami. Ak náhodou takúto stavbu postavíte, nebude ju možné nikdy pripojiť na verejné siete či skolaudovať. Štát nariadi odstránenie takejto stavby a zároveň to aj zaplatí, keďže na to bude vytvorený špeciálny fond. Druhou zásadnou výhodou je výrazné skrátenie dĺžky stavebného konania. Dnes sme rekordérom v jeho komplikovanosti. Nové stavebné konanie sa zjednoduší a zrýchli. Kým dnes máme 83 rôznych procesov, po novom ich bude 13. To je veľké odbúranie byrokratickej záťaže.

Ako bude z neho profitovať bežný obyvateľ?

Zákon by mal zvýšiť dostupnosť bývania. Dnes je to veľký problém. Aj odborná verejnosť sa zhoduje na tom, že za vysokými cenami bytov a ich malou dostupnosťou sú práve zdĺhavé povoľovacie procesy. To, čo ľudia reálne pocítia, je to, že sa zvýši dostupnosť bývania a znížia sa aj jeho ceny.

Kritici poukazujú na to, že bežných obyvateľov môže zákon zasiahnuť nepriamo tým, že im v susedstve vyrastie aj to, čo by tam teraz nevyrástlo a udeje sa to bez toho, aby o tom vedeli.

To je lož. Kritikov by som sa pýtal, čo im prekáža na konci čiernych stavieb? Alebo na zrýchlení povoľovaní či na transparentnejších procesoch? Prečo niekomu prekáža, že štyrikrát nebudeme povoľovať to isté? To, na čo sa pýtate, to nám vyplýva z medzinárodných záväzkov. Nemôžeme prísť a odignorovať práva susedov a verejnosti. Náš nový zákon je postavený na českom štandarde – tam to funguje od roku 2002. Ktokoľvek sa tvári, že obchádzame medzinárodný štandard, tak klame.

Zmena je napríklad v tom, že po novom nemajú ľudia dostať informáciu o stavbe v susedstve poštou, ale len e-mailom.

Je to tiež klamstvo, keďže zákon počíta aj s náhradnými spôsobmi doručovania. Pre štát aj pre klienta je rýchlejšie a efektívnejšie komunikovať elektronicky. Ak však niekomu nevieme doručiť rozhodnutie, tak zákon predpokladá doručovanie prostredníctvom pošty. Neprebehne to však formou klasických žltých lístkov, ale pošta mu vytlačí elektronickú komunikáciu a donesie domov.

Jedným z najväčších kritikov je združenie miest a obcí. Poukazujú na to, že obce a mestá prídu o veľkú časť kompetencií.

Pri výčitkách od ZMOS treba rozlišovať dve roviny. Jednou je samotný ZMOS a tou druhou pán Chren (starosta Ružinova a člen ZMOS, pozn. red.) Tým, že pán Chren je predsedom stavebnej komisie, tak vystupuje aj za ZMOS, ale pohľady združenia a jeho sa líšia. Ja som vystúpil aj na sneme ZMOS-u a vysvetľoval som im, že pre nich sa nič zásadné nemení. Naopak, posilňuje sa ich úloha pri územnom plánovaní. Po novom bude podkladom pre začiatok stavebného konania záväzné stanovisko o súlade s územným plánom, ktoré vydá obec. Bez neho sa nikde nepohnete. To, čo sa niektorým obciam nepáči, je to, že majú presne stanovenú lehotu na vydanie tohto stanoviska.

Čo keď ju nestihnú?

Bude to znamenať, že s projektom súhlasia. Tú lehotu si pritom stanovili samy. V závislosti od veľkosti stavby je to 30, 60, resp. 90 dní. Je to dostatočne komfortná lehota aj pri veľkých mestách. Pri rodinnom domčeku to bude 30 dní.

Čo sa však stane, keď obec nemá územný plán a treba povedať, že takých obcí je dnes na Slovensku mnoho.

V takomto prípade nahrádza kompetenciu obce vyšší územný celok.

Áno, ale ten používa menej detailné mapy, ako je to v prípade územných plánov obcí či miest.

Nemusí sa riadiť len mapami, vie sa orientovať aj inými technickými parametrami. Toto sme odkonzultovali aj zo zástupcami samosprávy. Nemajú s tým problém a vedia si s tým poradiť. Tento stav vytvára tlak na obce, aby si územnoplánovaciu dokumentáciu zaobstarali. Bez nej sa jednoducho nedá plánovať rozvoj. Ak ste si dnes chceli vybaviť u starostu územné rozhodnutie, po novom to už nebude možné, keďže pravidlá pre všetkých by mali byť jasné dopredu. Vieme o tom, že zhruba polovica územia dnes nemá územné plány, ale počítame s prechodným obdobím do roku 2030. Zároveň počítame so zriadením fondu, ktorý má pomôcť s financovaním vytvorenia týchto podkladov.

Pán Chren má možno právo byť nahnevaný, keďže napríklad bratislavské mestské časti prídu o kompetencie. Záväzné stanoviská totiž nebudú vydávať ony, ale magistrát. Navyše sa im zrušia stavebné úrady.

To, na čo narážate, je problémom kompetencií, ktoré si medzi sebou musia vyriešiť mestské časti a magistrát. Ja tam vidím snahu pána Chrena vytvoriť si akési mesto v meste. Samozrejme, s týmto nesúhlasí magistrát. Pán Chren sa tvári, že mu ide o ľudí, ale v skutočnosti je to snaha o vymedzenie vlastného mocenského priestoru.

Predstaviteľov samosprávy ste prirovnali k zemepánom a naznačili, že sú synonymom korupcie. Nebolo to silné?

Ľudia to bežne z praxe poznajú. Máme prípady, že sa primátori na svojom území správajú tak, že sa bez nich ani tráva nepohne.

Vy ste takto obhajovali krok zobrať im kompetenciu, keďže bola spojená aj s korupciou. Teraz vytvárate štátny úrad na centrálnej úrovni.

Tu je zásadný posun v tom, že úradník má eliminovaný priestor na korupciu. Je to dosiahnuté tzv. procesnou mapou. Tá zabezpečuje, že úradník má pri rozhodovaní presne napísané, ako má postupovať. Ak rieši problém, má nastavené postupy. Nikdy sa nestane, že zostane priestor na to, aby si povedal, že dnes ho bolí hlava alebo má kašeľ a začne pracovať až vtedy, keď ho nejako neformálne zvládnete. Úradníkovi beží lehota a ak si v nej nesplní svoju povinnosť, tak to má svoje následky.

Developeri sú zatiaľ ticho. Nezachytil som jedinú verejnú kritiku zákona z ich radov. Nie je to podozrivé?

Na úrovni odbornej verejnosti prebiehali rok a pol konštruktívne debaty. Rokovali sme so stovkami zástupcov podnikateľských a odborných združení a odborov. Čo by mali kritizovať? Zrýchlenie procesov? Kroky proti čiernym stavbám? Veď veľkí developeri ich aj tak nestavali. Príprave zákona predchádzala verejná debata, ktorej výsledkom je odobrenie na tripartite aj na vláde. A cítim podporu zo všetkých vládnych strán.

Zákon však minulý týždeň ostro kritizoval poslanec za OĽaNO Peter Kremský. Na sociálnej sieti uviedol, že ide o „zákon, ktorý si presadili oligarchovia, ktorí sú za veľkými developerskými projektmi“.

Neviem, o čom pán Kremský hovorí, zjavne ten zákon nečítal. Prekáža mu, že nebudú čierne stavby? Že sa zrýchli stavebné konanie a nebudú obštrukcie?

Hovoril, že ste boli dohodnutí na ďalších rokovaniach, a nestalo sa tak.

Povedal by som to tak, že pán Kremský stanovoval jednostranné požiadavky. Pre mňa je však záväzná pozícia vedenia každého koaličného partnera. Nikdy som s ním nemal dohodu, ako sa to snažil vo svojom statuse naznačiť. Pre mňa je partnerom OĽaNO ako strana. Nemôžem chodiť za každým jedným koaličným poslancom.

Ambícia je, aby zákon začal platiť 1. januára 2023. Ste ešte otvorený aj iným termínom?

Som. Je dôležité aj technické riešenie. Elektronický systém totiž nabieha podľa fáz a je otázka, či prvú fázu stihneme spustiť do 1. januára. Keď sa to posunie, nerobím z toho žiadnu tragédiu.

Čiže, keď všetko prejde, môžeme očakávať developerský boom?

Určite môžeme očakávať zvýšenie dostupnosti stavieb pre občanov v podobe bytov. Súvisí to aj s nájomnými bytmi. Ako chcete stavať, keď na povolenie čakáte aj päť až sedem rokov. Výhodu však pocítia aj podnikatelia v lepšej dostupnosti kancelárií či priemyselných stavieb.

Ceny bytov budú nižšie?

Nedostatok bytov je dramatický. Tento zákon je predpokladom toho, aby sa nedostatok bytov začal odbúravať.

To by sa malo prejaviť aj na cenách.

Samozrejme. Keď máte na jeden byt 15 záujemcov, na cenu asi budete ťažko tlačiť. Ak však počet bytov stúpne, klesne ich cena.

Nový stavebný zákon má pomôcť aj pri výstavbe nových bytov. Ako ste na tom pri nich?

Zákon, ktorý je predpokladom toho, aby nájomné byty fungovali, je v druhom čítaní. Dokonca máme prvého záujemcu, ktorý sa zaujíma o investovanie na Slovensku. Je to Vienna Insurance Group, ktorá vo Viedni vlastní okolo 200tisíc nájomných bytov. Systém je nastavený veľmi podobne ako v Rakúsku. Povedali nám, že ak to prejde, sú ochotní na Slovensku preinvestovať 1,5 miliardy eur. Aj to je pre mňa znakom toho, že to čo sme vytvorili, je štandardné riešenie, ktoré je dôveryhodné pre tento typ investora.

Veria tomu aj vaši koaliční partneri?

Myslím si, že debata bude ešte prebiehať. Výrazne výhrady zazneli z ministerstva financií. Jednou z nich bolo to, že je urobený len základný regulačný rámec a konkrétne náležitosti sa riešia cez investičnú zmluvu. Je to základ, ktorý sa takto bežne robí. Ich kritika bola nasmerovaná na to, že nevedia čo bude v investičnej zmluve.

Áno, ale ich kritika bola výrazná. Či išlo len o mediálnu prestrelku?

Ťažko povedať. Dovolím si povedať, že ľudia, ktorí sa k tomu vyjadrovali, nemali celý zákon naštudovaný. Je za tým extrémne veľa práce. Ak by som ako firma zobral tento projekt a šiel s ním do banky, tak mi to prejde.

Neboli predvolebné sľuby o 25-tisíc nájomných bytoch prehnané?

Nie. Nábeh takéhoto systému istý čas trvá. Ale zoberte si príklad Rakúska, kde jedna investičná skupina stavia ročne štyri- až päťtisíc bytov ročne a oni tých skupín majú niekoľko. Aj z ich príkladu vieme, že takéto čísla sú reálne do budúcnosti.

Zdroj: komentare.hnonline.sk

Autor: Vladimír Uhlí

Moderátor:

„Podľa Národnej banky Slovenska sa tempo rastu cien po predchádzajúcom mimoriadnom štvrťroku stlmilo na hodnoty, ktoré sú v posledných rokoch typické. Dodáva však, že tempo rastu cien zostáva naďalej vysoké. Na dôvod sa Ladislav Eliáš opýtal viceprezidenta Národnej asociácie realitných kancelárií na Slovensku Mária Glosa.“

Mário Glos, viceprezident Národnej asociácie realitných kancelárií na Slovensku:

„Vo všeobecnosti je stále veľký nedostatok nehnuteľností, v tých preferovaných lokalitách chýba tu niekoľko 100-tisíc bytov na bývanie. Slovensko je na chvoste Európskej únie… počet ľudí stále žije doma v jednej domácnosti spolu so svojimi rodičmi, úroky sú veľmi nízke, takže toto sú všetko vlastne také fragmenty toho, ktoré nám budú napovedať ten budúci vývoj a ten budúci vývoj bude taký, že stále tu ten dopyt po bývaní a vlastnom bývaní bude pretrvávať, a tým pádom nepredpokladáme, že by mal byť nižší. No a na základe tohto predikujeme aj ten budúci vývoj ceny nehnuteľností, že nevidíme dôvod aktuálne na pokles cien, práve naopak, na stály kontinuálny rast.“

Ladislav Eliáš, redaktor:

„Pán Glos, čím to je, že ten dopyt je stál taký vysoký? Všetci chcú mať svoje bývanie, už to nie je ako kedysi, že sme bývali v nájmoch, zmierili sme sa, že 10-20 rokov budeme platiť niekomu peniaze, teraz asi mladí ľudia chcú teda si tzv. sporiť na svoje.“

Mário Glos:

„Áno, ono je to zaujímavé, my máme takú predispozíciu tuto, na Slovensku, alebo resp. všetky také tie postkomunistické krajiny, že máme túžbu vlastniť niečo, mať niečo vlastné, nejakú pôdu, hej. To už vychádza aj z minulosti, keď si zoberiete tie spory, že ľudia kvôli jednému metru šírky pozemku sa tam naháňali vidlami a sekerami, je to proste v nás, máme iný pohľad na toto, ako napríklad má Američan, ktorý v podstate to bývanie berie vyslovene ako spotrebnú vec, nemá k nej žiadne väzby a nejakým spôsobom to neberie ako niečo, čo by malo preňho väčšiu hodnotu, ako materiálnu.“

Ladislav Eliáš:

„Akú to má hodnotu pre nás?“

Mário Glos:

„Pre nás to má aj dosť veľkú emočnú hodnotu, dáva nám to ako keby pocit zázemia, pocit istoty. A toto tak rýchlo nezmeníme. A ja si nemyslím ani, že by to bolo zlé, že to máme takto. Jednoducho pokiaľ tie finančné zdroje investujeme rozumne, nie do vlastnej spotreby, alebo nadspotreby a zoberiem si hypotéku kľudne aj na druhú nehnuteľnosť, ktorú prenajímam, ja sa pýtam, čo je na tom zlé? Je to veľmi chytré, lebo dostávam peniaze z banky za jedno percento a výnos z prenájmu očistený o všetko, nech sú nejaké že 4 percentá, tak 3 percentá zarábam, tak som chytrý človek, keď toto robím. Čiže ja to veľmi kvitujem a toto práve ale spôsobuje, že takto rozmýšľa strašne veľa ľudí a toto spôsobuje ten aktuálny stav, ktorý je tu dneska na trhu. A zase tu máme ešte ďalšiu takú vec, ktorá je celkom zaujímavá, že veľa klientov dneska nemá v podstate ani čo kúpiť, nemá na výber, že vyslovene sa vykupujú nehnuteľnosti, ktoré stáli dlhšie v ponuke. Hlavne sme to videli počas prvej vlny korony na rekreačných nehnuteľnostiach, že sa vypredali chaty, ktoré stáli možno štyri, päť rokov, ktoré nikto nechcel. Čiže aj táto doba má niečo do seba a je to fajn, lebo priniesla pohyb napríklad v tých práve nehnuteľnostiach, o ktoré nebol veľký záujem v minulosti.“

Ladislav Eliáš:

„Dokedy bude tento stav, vieme to predpovedať? Hovorí sa o aj o nájomných bytoch, o pripravovaných zákonoch, o výstavbe nájomných bytov. Toto by zamiešalo karty?“

Mário Glos:

„Ja si myslím, že áno, ale z hľadiska tej komplikovanej štruktúry výstavby nájomných bytov, tým, že vieme ako to funguje, vidíme do tých procesov a navyše vidíme do toho, ako dneska nie sú materiály, ako nie sú ľudia, tak pre mňa je to science fiction.“

Moderátor:

„V dnešnej ekonomickej rubrike sa Ladislav Eliáš venuje rastu cien nehnuteľností. Taktovku v cenotvorbe preberajú čoraz viac domy, ktoré dražejú rýchlejšie než byty. Priemerná cena domov dosiahla 1 684 eur za štvorcový meter. Medziročne dosahujú ceny domov prírastok až o 26 percent. Viceprezident Národnej asociácie realitných kancelárií na Slovensku Mário Glos vidí problém neustáleho rastu cien v minulosti.“

Mário Glos, viceprezident Národnej asociácie realitných kancelárií:

„Bol vypredaný slovenský bytový fond. To sa reálne udialo. Aj moji rodičia mali možnosť a odkúpili si byt za nejaké zostatkovú hodnotu, ako aj tisíce iných ľudí, a tým pádom sa spôsobilo jednoducho to, že bytový fond nezostal mestám a obciam, štátu, ale skončil v súkromnom vlastníctve. A celé to nastavenie jednoducho bolo také, že tým, že sa kupovalo za dumpingové ceny, neexistovala tu protiváha, nebolo tu nejaké hypotekárne financovanie a podobne, tak to spôsobilo veľmi nízke ceny nehnuteľností v porovnaní so zahraničnými západnými krajinami.“

Ladislav Eliáš, redaktor:

„To je teda aj dôvod vysokého rastu cien nehnuteľností?“

Mário Glos:

„My teraz len dobiehame ten trend tých zahraničných krajín, ktorý v podstate je v tej samotnej výstavbe, a to nehovoriac o tom, že aj napríklad na takých trhoch, ktoré sú veľmi drahé a boli v minulosti, ako je Anglicko napríklad, Francúzsko, aj tam dneska tie ceny rastú takto skokovo, ako u nás. Čiže to je globálna situácia, jednoducho je tu možno že nejaký pretlak hotovostí a vlastných zdrojov a klienti uvažujú, do čoho investovať. A nehnuteľnosť ako taká je veľmi konzervatívna a veľmi bezpečná investícia. Viete si ju na sto percent poistiť. Keď vám vyhorí, poisťovňa vám vráti plnenie. Nikto vám ju nemôže ukradnúť, ako zlaté tehličky z trezoru. Je reálna a navyše je relatívne dobrá likvidná, čiže viete ju rýchlo speňažiť, pokiaľ potrebujete, stačí vám dať o 10 percent nižšiu cenu a odíde okamžite…“

Ladislav Eliáš:

„Najmä inflácia teraz vysoká.“

Mário Glos:

„Inflácia áno, nehnuteľnosť je dokonalá ochrana voči inflácii, lebo priamo úmerne ju odráža. Čiže toto sú všetky tie dôvody, ktoré si uvedomujú investori a nielen na Slovensku, ale globálne, a preto globálne ten trh s cenami rastie. Na Slovensku asi prídeme do toho istého stavu a režimu aj z hľadiska sprísňovania nejakých podmienok financujúcich bánk, že jednoducho mladí ľudia si už nebudú môcť dovoliť vlastnú nehnuteľnosť a dostaneme sa presne do toho stavu, aký je dneska v Amerike, že kde si ľudia vlastne prenajímajú byty a vlastnú nehnuteľnosť si kupujú až na starobu, keď chcú už niekde dožiť a majú dostatok vlastnej equity našetrenej.“

Ladislav Eliáš:

„Ďalším aktuálnym trendom sú viacgeneračné hypotéky. Poprosíme vás, o čo ide?“

Mário Glos:

„Že máte hypotéku napríklad na 50 rokov. Z toho hľadiska, že tá cena takto rástla, tak vy sa zaviažete, že ju budete splácať 50 rokov. Samozrejme, nie ste produktívne činný 50 rokov, tým pádom majú možnosť túto hypotéku prebrať po vás vaše deti, alebo jednoducho odstúpite od tej hypotéky, vyplatia vám rozdiel a vy sa presťahujete.“

Ladislav Eliáš:

„Toto poskytujú banky už teraz?“

Mário Glos:

„Áno, ale nie na Slovensku, je to bežné napríklad v Belgicku a u nich je to aktuálne veľký trend. A to je práve nájdenie nejakého mechanizmu na tú príliš vysokú cenu nehnuteľností, kedy bežnému človeku to z pracovného príjmu, ktorý má, jednoducho nevychádza.“

Ladislav Eliáš:

„A vychádza to zatiaľ teda z praxe?“

Mário Glos:

„Ono kombináciou sa to stále dá nejakým spôsobom vyriešiť, napríklad že máte hypotekárny úver a nejaký spotrebný úver, alebo stavebné sporenie. Druhou vecou je to, že akú nehnuteľnosť kupujem a koľko tých vlastných zdrojov reálne budem potrebovať. Keď kupujem nehnuteľnosť za 100-tisíc, tak potrebujem vlastných zdrojov 20-tisíc, z hľadiska možno že práve toho dofinancovania je to ešte menej, že nepotrebujem možno vôbec nič. Iné je to, keď kupujem nehnuteľnosť za 300-tisíc. Vtedy už ani to dofinancovávanie úplne nevychádza a potrebujem jednoducho mať vlastné zdroje. Tým mladým ľuďom pomáha rodina, pomáhajú nejakí známi na začiatku, že im dokážu vlastne to dofinancovanie zabezpečiť.“

Aké povinnosti sú spojené s tým, ak sa vyskytne technický problém pri blokovaní nákupu v predajni, kedy sa vám pri ukončení vášho podnikania vrátia preplatky na dani, ako si uplatniť daňový bonus na vychovávané dieťa, kedy máte nárok na príspevok na stravu preň a ako postupovať pri predaji nehnuteľnosti voči daňovému úradu vysvetľujú experti z Finančnej správy.

1. Blokovanie nákupu

Aký je správny postup, ak sa vyskytne technický problém pri blokovaní nákupu a nevytlačí sa celý pokladničný doklad? Chýba koniec bloku UID, OKP, QR kód. Napríklad skončí papierová páska v tlačiarni, a tak nie sú posledné údaje na bločku. A teraz problém nastáva, ak by chcel prísť zákazník vrátiť tovar. Na vrátenie tovaru je potrebný tento údaj, ktorý nemáme k dispozícii. Ako treba postupovať v takejto situácii? Máte dve možnosti postupu. Buď zákazníkovi dáte paragón, ale tento sa nedohrá do pokladnice eKasa klient. Alebo vystornujete pokladničný doklad cez funkciu oprava s pôvodným UID pri online doklade alebo OKP pri offline doklade. A vytvoríte nový doklad, ktorý odovzdáte zákazníkovi.

2. Ukončená likvidácia

V spoločnosti s ručením obmedzeným bola ukončená likvidácia k 10. augustu 2021 a spoločnosť bola vymazaná z Obchodného registra k 28. augustu 2021. Dá sa v takomto prípade žiadať o vrátenie preplatkov na dani z motorových vozidiel? Podľa zákona o dani z motorových vozidiel, predpokladaná daň je súčet ročnej sadzby dane upravenej za každé vozidlo, ktoré je predmetom dane k 1. januáru zdaňovacieho obdobia a nie je oslobodené od dane. Podľa zákona o dani z motorových vozidiel, ak sa zmení skutočnosť, na základe ktorej bola predpokladaná daň vypočítaná, správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak, ako je ustanovené v odsekoch tri až päť na základe žiadosti daňovníka. Proti rozhodnutiu správcu dane o určení platenia preddavkov na daň inak na základe žiadosti daňovníka sa nemožno odvolať. Ak sa zmení skutočnosť, na základe ktorej bola predpokladaná daň vypočítaná, správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak, na základe žiadosti daňovníka.

3. Zdanenie príjmov

Zamestnankyňa pracujúca v našom úrade od roku 2018 dňa 30. novembra 2021 spolu s dochádzkou doručila osobe zodpovednej za mzdovú agendu nové Vyhlásenie k zdaneniu príjmov, s dátumom podpisu 2. novembra 2021, v ktorom žiada o daňový bonus na deti. V časti Uplatňujem si daňový bonus na deti dopísala dátum od 1. novembra 2021. Doklady, teda rodné listy, doručila zoskenované mailom až na dožiadanie zamestnávateľa tiež 30. novembra 2021. V časti uplatnenia nezdaniteľnej časti na daňovníka nezaškrtla, že si uplatňuje, v maile napísala, že políčko je zaškrtnuté v pôvodnom Vyhlásení, a teda ostáva naďalej v platnosti. V zmysle zákona o dani som oznámila zamestnankyni, že daňový bonus bude mať vyplatený pri vyúčtovaní mzdy za mesiac december 2021. Dotknutá zamestnankyňa, ako aj moja nadriadená ma žiadajú o vyplatenie daňového bonusu už za mesiac november 2021, keďže ich tak mali informovať na Úrade vlády a iných daňových úradoch. Je možné si v takejto situácii vyžiadať písomné stanovisko z daňového úradu o tom, ako treba postupovať v takomto prípade? Ak zamestnankyňa má podpísané vyhlásenie, ktorým si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a chce si uplatniť nárok na daňový bonus, dopíše deti do vyhlásenia na prednej strane a na druhej strane hore dopíše, že si chce uplatniť nárok na daňový bonus. V tomto konkrétnom prípade, ak zamestnankyňa uviedla na druhej strane zmenu, že si uplatňuje nárok od 1. novembra s podpisom 2. novembra 2021 a predložením 30. novembra 2021, zamestnávateľ daňový bonus uplatní od nasledujúceho mesiaca, teda v decembri 2021 v súlade so zákonom o dani z príjmov. Zamestnankyňa musí ešte dopísať dieťa aj na prednú stranu. Zamestnankyňa si nárok za mesiace november 2021, prípadne aj ďalšie mesiace roka, môže uplatniť spätne v žiadosti o ročné zúčtovanie za rok 2021, respektíve v podanom daňovom priznaní za rok 2021 za splnenia podmienky dosiahnutia úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti za rok 2021 vo výške aspoň 3 738 eur. Podľa zákona o dani z príjmov sa postupuje v prípade, ak si zamestnanec nárok na daňový bonus už uplatňuje a nahlasuje zmenu, napríklad ukončenie štúdia.

4. Dve deti

Mám dve deti, ktoré dosiahli vek 15 rokov v novembri 2021 a sú žiakmi základnej školy. Mám nárok od decembra 2021 na základný daňový bonus 23,22 eura a zároveň aj na dotáciu na stravu tak, aby nenastala situácia, že budem musieť prostriedky vrátiť? Neuplatnenie daňového bonusu v prípade, že rodič poberá dotáciu na stravu podľa zákona o dotáciách, sa vzťahuje na deti od šesť do 15 rokov veku vrátane. To znamená, že rodič dieťaťa nad 15 rokov má nárok na daňový bonus vo výške 23,22 eura bez ohľadu na poberanie dotácie na stravu.

5. Predaj nehnuteľnosti

V roku 2021 sme s manželkou predali byt, ktorý sme nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva v roku 2018 kúpou za 50-tisíc eur. Byt sme predali za 95-tisíc eur, pričom kúpna cena nám bola zaplatená v roku 2021. Môže prijatý príjem priznať v daňovom priznaní iba manželka, alebo musíme obidvaja podávať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2021? Ak sa s manželkou tak dohodnete a byt nebol zaradený v obchodnom majetku, môže celý príjem z predaja bytu zahrnúť do základu dane len manželka. Ide o príjem plynúci manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva. To znamená, že v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2021 zahrnie manželka do základu dane, teda čiastkového základu dane, príjmy z predaja bytu vo výške 95-tisíc eur a uplatní si výdavky v sume 50-tisíc eur, teda celú kúpnu cenu, ktorú ste za byt zaplatili.

6. Bezpodielové spoluvlastníctvo

S manželom vlastníme nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov od roku 2017. Manžel vykonáva podnikateľskú činnosť a v roku 2018 zaradil predmetnú nehnuteľnosť do obchodného majetku v súvislosti s vykonávaním živnostenského oprávnenia. V roku 2021 predmetnú nehnuteľnosť vyradil z obchodného majetku a následne sme nehnuteľnosť predali. Môžeme si príjem z predaja nehnuteľnosti rozdeliť s manželom? Keďže neuplynulo päť rokov od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku manžela, tento príjem nie je od dane z príjmov oslobodený a považuje sa za zdaniteľný príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti podľa zákona o dani z príjmov. Tento príjem nie je možné rozdeliť medzi manželov a celý príjem z predaja nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí zdaniť manžel, ktorý mal túto nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku pred jej vyradením z obchodného majetku a jej následným predajom.

7. Obchodný register

Spoločnosť bola zapísaná do Obchodného registra dňa 14. marca 2021. V zdaňovacom období od 14. marca 2021 do 31. decembra 2021 vykázala zdaniteľné príjmy vo výške 35-tisíc eur. Môže byť daňovník v tomto zdaňovacom období považovaný za mikrodaňovníka? Nie. Mikrodaňovníkom podľa zákona o dani z príjmov nie je daňovník, ktorého zdaňovacie obdobie je kratšie ako 12 za sebou nasledujúcich kalendárnych mesiacov, okrem daňovníka, ktorý má kratšie zdaňovacie obdobie z dôvodu úmrtia.

8. Platiteľ dane z pridanej hodnoty

Sme slovenská firma a sme platiteľom dane z pridanej hodnoty. Kúpili sme ojazdené auto od poľského platiteľa dane z pridanej hodnoty do majetku firmy, ktoré chceme používať v rámci našej podnikateľskej činnosti. Chceli by sme sa opýtať, či sa nás týka povinnosť viesť záznamy o kúpených motorových vozidlách podľa zákona o dani z pridanej hodnoty? Nie, v danom prípade nemáte povinnosť viesť záznamy o kúpenom motorovom vozidle podľa zákona o dani z pridanej hodnoty. Táto povinnosť by sa na vás vzťahovala v prípade, ak by ste predmetné auto kúpili s cieľom ďalšieho predaja.

9. Trojstranný obchod

Som platiteľ dane z pridanej hodnoty a zúčastnil som sa na trojstrannom obchode podľa zákona o dani z pridanej hodnoty ako prvý odberateľ. Uvádzam toto dodanie tovaru v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty, v kontrolnom výkaze a v súhrnnom výkaze? Údaje o dodaní tovaru druhému odberateľovi do iného členského štátu neuvádzate v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty ani v kontrolnom výkaze. Dodanie tovaru uvediete v súhrnnom výkaze, s kódom trojstranného obchodu jeden.

10. Registrácia pre daň

Podnikateľ registrovaný pre daň podľa zákona o dani z pridanej hodnoty si pod slovenským IČ DPH objednal u nás, teda u slovenského platiteľa dane, stavebné práce patriace do kapitoly F Štatistickej klasifikácie produktov podľa činností. Budeme fakturovať podnikateľovi tieto práce s prenosom daňovej povinnosti podľa zákona o dani z pridanej hodnoty? Nie. Prenos daňovej povinnosti pri dodaní stavebných prác podľa zákona o dani z pridanej hodnoty sa uplatňuje len medzi platiteľmi dane, ktorí sú registrovaní podľa zákona o dani z pridanej hodnoty. To znamená, že ak je odberateľom osoba registrovaná podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, stavebné práce fakturujete s uplatnením 20-percentnej dane z pridanej hodnoty.

11. Firma v Rakúsku

Sme rakúska firma, platiteľ dane z pridanej hodnoty registrovaný na Slovensku podľa zákona o dani z pridanej hodnoty. Na území Slovenska sme kúpili nehnuteľnosť. Ide o výrobnú halu a kancelárske priestory. Kancelárske priestory ideme dať do prenájmu na základe zmluvy o nájme slovenskému podnikateľovi, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Môžeme fakturovať prenájom týchto priestorov slovenskému podnikateľovi s daňou z pridanej hodnoty? Áno. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ dane z pridanej hodnoty, ktorý prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť zdaniteľnej osobe, sa môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený okrem nájmu bytu, rodinného domu a nájmu apartmánu v bytovom dome alebo ich časti. V prípade, že sa rozhodnete prenájom zdaňovať, uplatníte prenesenie daňovej povinnosti na odberateľa, teda slovenského podnikateľa, podľa zákona o dani z pridanej hodnoty.

12. Podanie daňového priznania

Mám povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zosnulého daňovníka, pričom som zmeškala zákonom stanovenú lehotu do troch mesiacov od úmrtia daňovníka. Môžem ešte podať žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania? Nie, keďže žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov za zosnulého daňovníka je potrebné podať na daňový úrad najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania a nie je možné ju podať po uplynutí zákonnej lehoty.

13. Uplatnenie paušálnych výdavkov

Som živnostník a v októbri 2021 som sa zaregistroval za platiteľa dane z pridanej hodnoty. Môžem si ešte za rok 2021 uplatniť paušálne výdavky? Áno, za rok 2021 si môžete uplatniť paušálne výdavky, keďže ste platiteľom dane z pridanej hodnoty iba časť zdaňovacieho obdobia 2021.

14. Dosiahnutý dôchodkový vek

Zamestnanec dosiahol dôchodkový vek v roku 2020, poberá invalidný dôchodok, o starobný dôchodok zatiaľ nepožiadal. Má takýto zamestnanec nárok na odpočítateľnú položku, teda nezdaniteľnú časť základu dane zo mzdy zo závislej činnosti? Poberateľ invalidného dôchodku má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka za rok 2021 v plnej sume 4 511,43 eura, respektíve v nadväznosti na základ dane. Nejde o poberateľa dôchodku uvedeného v zákone o dani z príjmov. V prípade mesačného uplatňovania nezdaniteľnej časti základu dane u zamestnávateľa je potrebné podpísať tlačivo Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti… Ak by v roku 2021 mal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti, môže zamestnávateľa požiadať o ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2021 v termíne do 15. februára 2022, v ktorom zamestnávateľ túto nezdaniteľnú časť základu dane uplatní. Vyplatená suma invalidného dôchodku sa do ročného zúčtovania nepočíta, ide o príjem, ktorý je ako dávka sociálneho poistenia od dane oslobodený podľa zákona o dani z príjmov. Doklad o jeho poberaní či výške sa zamestnávateľovi nepredkladá. Ak by uvedenému zamestnancovi v roku 2021 priznali starobný dôchodok spätne k 1. januáru 2021 a skôr, ako výhodnejší oproti invalidnému dôchodku, túto zmenu je povinný zamestnávateľovi oznámiť jej zapísaním vo Vyhlásení na uplatnenie… Je to na druhej strane tlačiva hore – Zmeny… Ak si zamestnanec uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane aj v priebehu roka 2021, vy ako zamestnávateľ prepočítate jeho preddavky bez uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane a rozdiel medzi zrazenými preddavkami a preddavkami, ktoré mali byť zrazené (nedoplatok na preddavkoch), zrazíte pri nasledujúcej výplate najneskôr v ročnom zúčtovaní za rok 2021, pričom tento nedoplatok preddavkov bude započítaný v riadku 1 prehľadu za mesiac, v ktorom ho zrazíte.

15. Nové povinnosti pri zálohovaní

V súvislosti s novými povinnosťami pri zálohovaní PET fliaš a plechoviek podľa zákona o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1. januára 2022 žiadame o stanovisko, ako sa majú uvedené zálohované jednorazové obaly uvádzať na pokladničných dokladoch vyhotovených pokladnicou eKasa klient. Od 1. januára 2022 pri predaji tovaru v jednorazových obaloch vymedzených v zákone bude podnikateľ v pokladnici eKasa klient evidovať záloh na jednorazový obal na nápoje, čiže na PET fľaše a plechovky, a pri vrátení tohto obalu bude záloh považovať za zápornú položku podľa zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o správe daní a poplatkov, teda uplatní rovnaký postup ako v súčasnosti pri opakovane používaných zálohovaných obaloch.

16. Zlučovanie dvoch spoločností

Spoločnosť A sa k 1. decembru 2021 zlučuje so spoločnosťou B, pričom spoločnosť B bude právnym nástupcom spoločnosti A a spoločnosť A k 1. decembru 2021 zanikne bez likvidácie. Spoločnosť B ako právny nástupca spoločnosti A je povinná do troch dní od ukončenia používania pokladnice eKasa spoločnosťou A, v dôsledku zániku bez likvidácie, túto skutočnosť správcovi dane oznámiť a požiadať o ukončenie používania pokladnice eKasa klient? Postup pri ukončení používania pokladnice eKasa klient pri zániku podnikateľa, ktorý bol zrušený bez likvidácie, upravuje zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o správe daní a poplatkov. Právny nástupca je povinný ukončiť používanie pokladnice eKasa klient najneskôr v lehote podľa zákona o správe daní, čiže podľa daňového poriadku, teda do 30 dní od zániku podnikateľa zrušeného bez likvidácie.

17. Vykázaná daňová strata

Spoločnosť s ručením obmedzeným za rok 2020 vykázala daňovú stratu 8-tisíc eur. V roku 2021 vykáže základ dane 12-tisíc eur. Nie je mikrodaňovníkom. Môže si v daňovom priznaní za rok 2021 uplatniť odpočet daňovej straty z roku 2020 v plnej výške? Nie. V daňovom priznaní za rok 2021 si môže daňovník, ktorý nie je považovaný za mikrodaňovníka, uplatniť odpočet daňovej straty vykázanej za rok 2020 len do výšky 50 percent základu dane, čo predstavuje sumu 6-tisíc eur. Ak by táto spoločnosť bola mikrodaňovníkom, mohla by od základu dane odpočítať svoju daňovú stratu počas najviac piatich bezprostredne za sebou nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.