Lucia Farkasová, moderátorka: „Ceny nehnuteľností neustále rastú, aj napriek dôsledkom koronakrízy. Dôvodom je silný dopyt po bývaní, ktorý prevyšuje ponuku. Výnimka, ale potvrdzuje pravidlo. V uplynulých mesiacoch prvýkrát od roku 2017 mierne klesli ceny starších nehnuteľností.“

Ako možno v závete rozdeliť dedičstvo? Dedí zo závetu aj priateľ či sused poručiteľa? Aké možnosti má opomenutý dedič? Čo vplýva na platnosť závetu?

Ako ovplyvňuje delenie dedičstva, ak sa časť dedičstva dedí zo zákona a časť zo závetu? Má závetný dedič nárok aj na dedičstvo, ktoré nie je zahrnuté v závete a dedí sa zo zákona? Napríklad ak má matka dvoch synov, jednému z nich odkázala v závete dom a druhá nehnuteľnosť sa dedí zo zákona – má dedičský nárok na druhú nehnuteľnosť aj syn, ktorý dostal dom zo závetu?

Je možné, aby sa v dedičskom konaní dedilo z oboch dedičských titulov, teda zo zákona, aj zo závetu. Ak poručiteľ zanechal platný závet, podiely závetných dedičov sú určené priamo v závete, ak nie, platí že sú rovnaké. Ak závet neobsiahol celé dedičstvo po poručiteľovi, tak ostatná časť dedičstva sa delí medzi zákonných dedičov, kde veľkosť dedičských podielov je daná zákonom. Ak zákonnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa – neopomenuteľní dedičia, títo majú právo požadovať svoj zákonný podiel, teda namietnuť relatívnu neplatnosť závetu v časti, kde neboli rešpektované ich práva. V takom prípade sa podiel závetných dedičov môže zmenšiť.

Na otázky o testamente odpovedá advokátka Jana Alušíková z právnickej kancelárie MPH – publikované 25. septembra 2020.

Dedí zo závetu napríklad aj priateľ alebo sused poručiteľa?

Či má závetný dedič nárok na dedičstvo, ktoré nie je zahrnuté v závete, závisí od toho, kto je závetným dedičom. Ak je to tretia osoba bez príbuzenského vzťahu, napríklad priateľ poručiteľa, tak nemá nárok žiadať dedičstvo nezahrnuté v závete, pretože mu chýba dedičský titul. Môže dostať len to, čo mu bolo závetom odkázané. Ak závetným dedičom je dedič, ktorý prichádza do úvahy aj ako dedič zo zákona, tak majetok nezahrnutý do závetu sa prededí podľa zákona, a teda má právo na svoj zákonný dedičský podiel a bude dediť zo zákona aj zo závetu.

Aké možnosti má opomenutý dedič?

V prípade poručiteľky majúcej dvoch synov, ktorá počas života nadobudla dve nehnuteľnosti, ak závetom odkáže jednému synovi celú nehnuteľnosť, tak druhá nehnuteľnosť sa bude dediť podľa prvej dedičskej skupiny, každý syn rovným dielom. Uvedené platí za predpokladu, ak opomenutý dedič uzná závet, teda súhlasí, aby jeho brat dostal dom, tak ako mu to bolo odkázané v závete. Opomenutý dedič môže namietať relatívnu neplatnosť závetu a žiadať, aby sa mu dostalo aspoň toľko, koľko mu garantuje zákon, teda pri maloletých potomkoch celý zákonný dedičský podiel a pri plnoletých potomkoch aspoň polovica z ich zákonného podielu.

Samozrejme, je tu možnosť namietať aj takzvanú absolútnu neplatnosť závetu ako celku, o čom by rozhodol súd v osobitnom konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu. V tomto prípade by bolo dedičské konanie až do rozhodnutia súdu prerušené. Dedič môže namietať napríklad že vlastnoručný závet nebol spísaný vlastnou rukou poručiteľa. Vtedy by bolo nutné znalecké dokazovanie.

Ako možno v závete rozdeliť dedičstvo? Môže poručiteľ určiť za dedičov svojho majetku kohokoľvek?

So svojím majetkom môže poručiteľ naložiť tak, ako uzná za vhodné, a ostatní musia rešpektovať jeho vôľu. Vynechať zo závetu ale podľa zákona nemôže potomkov (pokiaľ ich nevydedil). Zákon hovorí, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a potomkom plnoletým aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona, pričom pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný.

Napríklad ak zomrel poručiteľ a zanechal po sebe finančnú hotovosť v hodnote 150-tisíc eur. Po poručiteľovi zostala manželka, jedno maloleté a jedno plnoleté dieťa. Ak by sa dedilo zo zákona, každý z nich by zdedil jednu tretinu z uvedenej sumy, pretože všetci traja dedičia patria do prvej dedičskej skupiny, v ktorej každý z nich dedí rovným dielom. Neplnoleté dieťa by teda dostalo 50-tisíc eur, teda jednu tretinu z uvedenej sumy rovnako ako dieťa plnoleté a manželka.

Ak by ale poručiteľ nechal závet, tak môže so sumou naložiť inak. Zo závetu musí neplnoleté dieťa dostať 50-tisíc eur, teda podiel, ktorý by dostalo aj zo zákona. Plnoletý súrodenec musí dostať sumu minimálne 25-tisíc eur, teda polovicu svojho zákonného podielu. Manželka nemusí zo závetu dostať nič, zvyšné peniaze môže poručiteľ odkázať komukoľvek, manželka medzi neopomenuteľných dedičov nepatrí, a preto zo závetu nemusí dostať žiaden majetok.

Aby sa poručiteľ vyhol čiastočnej neplatnosti závetu, musí ale obom potomkom odkázať spolu sumu 75-tisíc eur. Ak však poručiteľ tak neurobí a jedného z neopomenuteľných dedičov, teda jedno z detí, prípadne obe, opomenie, závet sa nestáva automatický neplatným. Závet bude platný dovtedy, kým sa jeden z dotknutých dedičov nezačne dovolávať neplatnosti právneho úkonu, teda neplatnosti závetu.

Kto má nárok na otcov majetok? Poručiteľ v závete zanechal dvom potomkom finančný obnos pre každého vo výške 5 000 eur, pred časom každému z nich daroval majetok vo výške približne 15 000 eur. Dom v ktorom býval a chatu zdedila jeho súčasná manželka, ide o majetok v hodnote asi 150 000 eur. Majú súrodenci nárok na byt, auto a chatu?

Občiansky zákonník stanovuje, že pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie. Pri dedení zo závetu sa však toto započítanie nerobí automaticky. Urobí sa len vtedy, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 Občianskeho zákonníka (teda neopomenuteľnému dedičovi) neodôvodnene zvýhodnený. Ak každej otec zanechal závetom len 5¤000 eur, môžu deti závet napadnúť pre neplatnosť z dôvodu, že sa im neostalo toľko, koľko by sa im malo dostať pri dedení zo zákona (teda aspoň jedna polovica dedičského podielu zo zákona).

Ak by potomkovia závet napadli a súd by vyhlásil závet otca v tejto časti za neplatný, mohli by zdediť väčší majetok. Polovicu majetku by ale určite nezdedili, pretože byt aj chata boli určite v podielovom spoluvlastníctve otca a jeho ženy. Teda predmetom dedenia bude len otcova polovica domu a chaty. Ak otec zanechal dve deti a jednu manželku, zo zákona patrí každému z dedičov po tretine z dedičstva, teda po 1/6 z bytu a chaty by mal zdediť každý z potomkov a manželka otca.

Čo má vplyv na platnosť závetu

Kto môže dediť? Koho môže poručiteľ zahrnúť do závetu?

a) fyzická osoba

b) právnická osoba

c) štát.

právnická osoba a štát môžu dediť iba zo závetu.

dedič ako právnická osoba musí v čase smrti poručiteľa právne existovať, musí mať právnu subjektivitu.

Kto môže napísať testament? Musí to byť len dospelá osoba?

a) plnoletá osoba (staršia ako 18 rokov) – v akejkoľvek forme

b) maloletá osoba (staršia ako 15 rokov) – vo forme notárskej zápisnice

Kto nemôže zriadiť závet?

a) osoba súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony

b) osoba, ktorá koná v duševnej poruche

Akým spôsobom možno spísať závet?

Závet musí závetca spísať osobne, je vylúčené zastúpenie inou osobou (zákonným zástupcom alebo formou plnomocenstva)

Závet môže poručiteľ napísať vlastnou rukou alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný. Manželia teda nemôžu napísať spoločný závet, každý z nich musí napísať závet osobitne.

Čo nesmie chýbať v testamente?

Na platnosť závetu ma vplyv dátum a podpis, ak v listine nie sú uvedené deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, tak je závet neplatný.

Vlastnoručne vytvorený závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný. V takomto prípade ale nie je potrebné mať závet podpísaný svedkami.

Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

Neplatný je aj závet, ktorý napísala osoba súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony.

Ak závet napísala osoba, ktorá v tom čase trpela trpí duševnou poruchou, ktorá by mohla znamenať obmedzenie spôsobilosti na právne úkony (nedostatok spôsobilosti na právne úkony), spôsobuje to neplatnosť závetu.

ROZHOVOR

Pandémia tvrdo zasiahla do prebiehajúcich pozemkových úprav. Geodeti síce začali vymeriavať územia vo vybraných katastroch, ale zákaz zhromažďovania nabúral plánované stretnutia vlastníkov. Viac prezrádza predseda Komory pozemkových úprav Vladimír Uhlík.

Táňa Rundesová

Ako by ste charakterizovali dnešný stav v pozemkových úpravách, ktoré sa koncom minulého roka najprv sľubne rozbehli, ale teraz v lete sa tempo zadrhlo?

Dnešný stav pozemkových úprav hodnotíme určite pozitívnejšie než v minulosti. Po jedenástich rokoch nezadávania pozemkových úprav zo strany štátu sa konečne v roku 2020 začalo vykonávať spolu 141 projektov. Z nich 130 sa financuje z Európskej únie a jedenásť z prostriedkov štátneho rozpočtu. Vysúťažených však bolo ďalších 27 projektov, na ktoré už nie sú peniaze. Vybraných je ďalších 93 a ani na tie nie sú peniaze. Takto by som mohol pokračovať.

Na zabrzdenie procesu mala určite vplyv aj pandémia COVID-19. Do akej miery je však, podľa vás, len „zásterkou“ a do akej miery sú tu objektívne prekážky?

Opäť to vyzerá tak, že sľubne rozbehnutý proces sa zastaví. Dôvodom sú ako vždy peniaze, respektíve ich použitie na „dôležitejšie“ veci, než sú pozemkové úpravy. Sú to dôvody, ktoré sme tu počúvali posledných jedenásť rokov.

Objektívne treba uznať, že pre zákazy zhromažďovania a iné prekážky sa nemôžu konať napríklad stretnutia vlastníkov parciel a projektantov.

Je pravda, že súčasná pandemická situácia nedovoľuje, aby sa zhromažďovalo väčšie množstvo ľudí, možné je stretnutie len maximálne šiestich. Na zhromaždeniach by mali byť vlastníci informovaní o pozemkových úpravách, o tom, čo sa bude diať v ich obci najbližšie štyri až päť rokov. Vlastníci by si mali na nich zvoliť zástupcov do predstavenstva, ktorí ich v niektorých úkonoch majú zastupovať. Žiaľ, to sa teraz nedá. Takže podľa zákona ich zatiaľ bude zastupovať prípravný výbor, ktorý funguje od času, keď sa v daných obciach začali plánovať pozemkové úpravy.

Čo je vôbec možné riešiť za dnešnej obmedzenej situácie?

Napríklad informovanosť občanov zatiaľ riešime cez webové stránky obcí alebo cez verejný rozhlas v obciach aj prostredníctvom starostov jednotlivých obcí. Každé pozemkové úpravy sa však začínajú etapami, ktoré sú geodetické a priamo sa vlastníctva netýkajú. Začíname teda vykonávať podrobné meranie v každej obci spolu so spresnením a s vyznačovaním obvodu projektu pozemkových úprav.

Ako dlho potrvajú tieto úvodné práce?

Budú trvať šesť mesiacov. Je predpoklad, že počas tohto obdobia sa situácia zmení a epidemiologická situácia potom umožní zhromaždenia vlastníkov uskutočniť.

Ako reagujú ľudia v dotknutých obciach, kde ste práve začali s meraním? Na čo sa pýtajú a čo požadujú?

V súčasnosti nás už obyvatelia, vlastníci, vidia pohybovať sa a merať v jednotlivých obciach. Samozrejme, pýtajú sa nás, zaujímajú sa, čo robíme. My im aj takýmto spôsobom vysvetľujeme, kto sme a že vymeriavame a mapujeme územie. Zväčša už z informácií od starostov vedia, že v ich obci sa začali vykonávať pozemkové úpravy, a pýtajú sa na podrobnosti. Sme radi, že vlastníci sa informujú. Zdôrazňujeme im, aby sa aktívne zaujímali o pozemkové úpravy, aby sledovali poštu, a ak ich zavolajú, aby chodili na rokovania. S každým vlastníkom sa bude osobne rokovať o jeho vlastníctve minimálne trikrát. A ak to bude potrebné, tak aj viackrát.

Čo vravia na začaté práce starostovia?

Starostovia sú informovaní najpodrobnejšie. Zväčša veľmi vítajú, že sa pozemkové úpravy v ich obci konečne začali robiť. Majú jasnú predstavu, čo by nimi chceli vyriešiť. Niektorí nové cesty, iní ochranu pred povodňami, ďalší zadržať unikajúcu vodu zo svojho územia alebo zlepšiť podmienky pre poľnohospodárov či zabezpečiť rozvoj obce na majetkovoprávne usporiadaných pozemkoch.

S každým vlastníkom sa bude osobne rokovať o jeho vlastníctve minimálne trikrát. A ak to bude potrebné, tak aj viackrát.

BRATISLAVA – Ani súčasná pandémia nového koronavírusu neznížila už tak vysoké ceny bytov, hoci to niektorí ľudia ešte v jej začiatkoch predpokladali. Dopyt po vlastnom bývaní totiž stále neutícha, a to ani v týchto kritických dňoch, kedy ľudstvo sužuje pandémia. Existuje však istá nádej, že s príchodom jari by sa mohla situácia zlepšiť.

Informujú o tom Hospodárske noviny. Rast cien však podľa ich slov nestráca na sile ani teraz, pretože v treťom kvartáli roka 2020 vyskočili medziročne až o 8,5 percenta. V porovnaní s minulým rokom tak ide o 1,5-percentný nárast v stúpaní cien.

Ceny rastú, ale prečo?

To, prečo sa ceny bytov udržujú aj napriek pandémii stále na vysokých úrovniach je pravdepodobne stále tým, že ponuka stále zaostáva za dopytom po bytoch. Čo sa týka rebríčka podľa OECD máme ako Slovensko najvyšší podiel vlastníctva domov a bytov. „V našich podmienkach je vlastné bývanie vnímané ako nutnosť, zatiaľ čo na západe viac ako luxus,“ povedal pre HN analytik z Národnej banky Slovenska Roman Vrbovský. Nemení to podľa neho ani klesajúca kúpyschopnosť Slovákov.

Aj napriek tomu, že sa v rokoch 2012 až 2020 zdvihla priemerná mzda o 41 percent, našinec si aj tak môže dovoliť iba ten istý počet metrov štvorcových z ročnej výplaty.

Možná nádej

Analytici však predpokladajú, že ani toto obdobie nepotrvá večne a už čoskoro by sa mohla situácia zlepšovať. Ide totiž o stranu ponuky, ktorá by mohla mať väčší priestor. „Jarná sezóna býva silná a to bude platiť aj v budúcom roku. Ponuku podporí aj očakávané uvoľnenie pandemických opatrení,“ myslí si prezident Združenia realitných kancelárií Slovenska Matej Kucharič. To by mohlo spôsobiť to, že dynamika cien by mohla spomaliť a rásť ďalej, no už miernejším tempom ako v predošlom období. „Ceny nových projektov ovplyvňuje zdĺhavé vybavovanie povolení,“ dodáva Kucharič. Na cenách sa však podpisujú aj meniace sa normy a drahší materiál. „Nie je to otázkou záujmu. Vysoký dopyt je aj po starších bytoch, ceny však rastú pomalšie,“ uzavrel.

Tu sa však naráža na ďalší problém, keďže developeri nemusia stihnúť dobehnúť dopyt o byty a domy. „Vlastné bývanie bude čoraz atraktívnejšie vo všetkých regiónoch a tempo výstavby nebude schopné uspokojiť veľký dopyt. To bude tlačiť aj na ceny smerom hore,“ tvrdí prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ján Palenčár.