Všetky príspevky GS

Lokalita výrazne mení cenu

Vysoká cena v inzeráte spôsobí, že sa nehnuteľnosť nedokáže predať aj desiatky mesiacov. To, čo zohráva obrovskú úlohu pri cenotvorbe domov, je lokalita (samozrejme aj to, čo sú kupujúci ochotní, alebo si môžu dovoliť zaplatiť).

[Banskobystrické ECHO; 32/2015; 15/10/2015; s.: 4; HALKA TYTYKALOVÁ ; Zaradenie: Bývanie]

V prípade hlavného mesta, veľkou mierou rozhoduje na jednej strane dostupnosť mestskou hromadnou dopravou a v prípade druhom katastrofálne zápchy. Tie v niektorých časoch a smeroch prakticky znemožňujú plynulý presun do zamestnania a škôl inde ako v dedine, z ktorej satelitné mestečko vyrástlo.

Mikrotrh a kupujúci v ňom

Jedným z ďalších faktorov je podľa Martina Čapa z Národnej asociácie realitných kancelárií záujem o dané mikrotrhy, kde cenu definuje lokálny dopyt a ponuka. Zatiaľ čo o jednu lokalitu je väčší záujem a ponuka napríklad rodinných domov je v nej limitovaná, v satelite s problematickou dopravou môže byť ponúk pomerne veľa a stále pribúdajú, zatiaľ čo dopyt je obmedzený na kupujúcich, ktorí nie sú viazaní na každodenné dochádzanie v kritických hodinách. Jediné, čím môže ponuka v takomto prípade zaujať, je cena. Rozdielny bude aj kupujúci. Ten, koho zaujme nehnuteľnosť v satelite, chce s najväčšou pravdepodobnosťou bývať okamžite a jeho rozpočet je obmedzený, odhadujú analytici JLL. Záujemca, ktorý kúpi dom, hoci na okraji mesta, ale stále ešte v dosahu občianskej vybavenosti a MHD, bude mať rozpočet výrazne vyšší a starý dom buď zbúra a postaví na pozemku nový, alebo bude mať v zálohe ďalšie peniaze na zásadnú rekonštrukciu.

Objektívne i subjektívne

Zavážia aj faktory, ako sú orientácia na svetové strany, technický stav a vybavenie, prípadné možné či hroziace ťarchy a chyby nehnuteľností. Podľa Jána Palenčára z Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska napríklad orientácia na svetové strany je faktorom, ktorú kupujúci často podceňujú a pritom vo veľkej miere ovplyvňuje kvalitu bývania. Existujú však aj ďalšie, subjektívne faktory cenotvorby. Medzi nimi nereálne očakávania či taktika ponúknuť za viac, aby bolo z čoho znižovať. “Správne určená cena je najdôležitejšou skutočnosťou, ktorá vplýva na predajnosť nehnuteľnosti. Ceny požadované v inzerátoch nehnuteľností často nekorešpondujú s reálnou trhovou cenou, skôr naopak,” hovorí Mojmír Plavec z Realitnej únie SR. Vysoká cena v praxi spôsobí, že sa nehnuteľnosť nedokáže predať aj desiatky mesiacov. “Určenie adekvátnej ceny je však veľmi náročný proces, pretože trh nehnuteľností sa vyvíja a kúpyschopnosť obyvateľstva sa mení,” vysvetľuje.

 

Novinky v správcovstve a budúce zvýšenie nákladov na novostavby

Bývanie sa od nového roku predraží (po prijatí relevantného zákona). Toto sú dôvody. Ak chcete kúpiť byt v novostavbe, pripravte sa na to, že si priplatíte pár tisíc eur navyše. Môže za to návrh novely zákona o miestnom poplatku za rozvoj. To však nie je všetko. Od nového roka sa mení aj zákon o správcoch bytových domov a prinesie viacero noviniek. Odpovedá právnička z advokátskej kancelárie Squire Patton Boggs.

[rešerš z  článku hnporadna.hnonline.sk; 07/10/2015; Zuzana Kullova ; Zaradenie: Online rozhovor ]

Správa bytového domu


Otázka:  Čo sa mení pre správcov od januára?

Podľa nového zákona každý správca bude povinný byť zapísaný v zozname správcov bytových domov, ktorý bude viesť Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR na svojom webe. Každý správca bude musieť spĺňať podmienky osobitnej spôsobilosti vo forme absolvovania ďalšieho odborného vzdelávania či už osobne ak je fyzickou osobou podnikateľom, prostredníctvom zodpovedného zástupcu v pracovnom pomere alebo ak je právnickou osobou tak prostredníctvom jedného člena štatutárneho orgánu alebo zodpovedného zástupcu. Každý správca musí mať zriadenú kanceláriu dostupnú verejnosti a otvorenú minimálne 2 dni v týždni 4 po sebe nasledujúce hodiny. Bude povinné poistenie zodpovednosti za škodu. Všetky predpoklady na výkon činnosti musia správcovia splniť najneskôr do 31.12.2017. Zákon síce nie je jasný v otázke, čo sa považuje za predpoklady na výkon činnosti, avšak je isté, že medzi ne patrí preukázanie odbornej spôsobilosti. Je otázne, či sa pod predpoklady výkonu môžu zaradiť aj povinnosti mať verejnú kanceláriu a poistenie, avšak prikláňame sa k názoru, aj vďaka doteraz publikovaným informáciám, že áno. To znamená, že všetky tri nové povinnosti (a) odborná kvalifikácia, (b) kancelária a (c) poistenie je potrebné zdokladovať do 31.12.2017.

Otázka: V tomto čase vyberáme správcu bytového domu, len nevieme, ako postupovať a čo si máme preveriť? Buď to stihneme do konca roka, alebo až po novom roku. Na čo treba podľa novej legislatívy prihliadať?

Odporúčam prihliadať najmä na povesť správcu, nakoľko ešte ani budúci rok nebudú správcovia povinní spĺňať nové kritériá tohto zákona. Sú povinní sa zosúladiť do konca roka 2017. Najlepšie riešenie pre Vás bude informovať sa v bytových domoch, ktoré Vami vybraný správca už spravuje. Samozrejme, určite je na mieste overiť si jeho právny stav aj na Obchodnom čí živno registri (prípadné likvidácie a konkurzy sa tu zverejňujú). Určite po novom roku bude už zriadený zoznam správcov na webe Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, kde už budú musieť byť správcovia zapísaní, a budú musieť uviesť aj adresu svojej kancelárie a či sú poistení. Nič správcom nebráni v tom, aby sprísnené predpoklady výkonu činnosti podľa nového zákona splnili aj skôr než v roku 2017. Takže odporúčam vybrať takého, ktorý bude už v zozname uvedený.

V čom  sa podľa vás často robia chyby pri výbere správcu či správcovskej firmy? Aký je v tom rozdiel?

Správcovská firma je právnická osoba, ktorá má obmedzené ručenie za svoje záväzky. Na druhej strane je pravdepodobné, že spravuje väčší počet nehnuteľností a teda má viac skúseností. Nemusí to však byť pravidlom. Správcom asi myslíte fyzickú osobu podnikateľa, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia. Správca by mal mať dostatočné personálne vybavenie na výkon správy, avšak tiež aj odborné znalosti a skúsenosti pri správe budov. Tieto zahŕňajú právne znalosti, technické aj administratívno-obchodné. V doterajších pomeroch, keď neboli správcovia regulovaní, bolo najsprávnejšie riešenie zistiť si spokojnosť so správcom v ním spravovaných budovách.

Otázka: Kde podľa vás robíme často chyby pri výbere správcu či celkovo pri spravovaní bytového domu?

Prvú časť otázky som už zodpovedala vyššie. Celkovo pri správe bytového domu robia vlastníci podľa môjho názoru najmä tieto chyby:
1. nezáujem o správu a neúčasť na schôdzach; na účasť je možné aj splnomocniť inú osobu;
2. zaujímať sa o činnosť správcu, nielen pasívne prijímať jeho oznámenia a správu o činnosti;
3. stanoviť správcovi pravidlá činnosti, napríklad povinnosť uskutočniť výber dodávateľa z vopred určeného minimálneho počtu dodávateľov;
4. zisťovať konkrétne osoby, ktoré vykonávajú správu v konkrétnom bytovom dome a preveriť si ich v dostupných registroch;
5. aktívne navrhovať riešenia problémov v dome;
6. dohodnúť si detailnejšie pravidlá užívania spoločných častí a zariadení domu

Otázka: Na čo prihliadať pri výbere správcu na bytovej schôdzi?

Personálne a odborné vybavenie správcu, poistenie, doterajšie skúsenosti, počet spravovaných bytových domov, povesť (odporúčam overiť u doteraz spravovaných BD), overenie vo verejných registroch, dostupnosť kancelárie.

Otázka: Čo by mala obsahovať zmluva so správcom bytu či správcovskou spoločnosť a čo si treba najviac všímať?

Za najdôležitejšie považujem povinnosť byť poistený za zodpovednosť za škodu, povinnosť zabezpečiť minimálne 3 cenové ponuky pri obstarávaní dodávky prác alebo služieb, postupovať s odbornou starostlivosťou a v najlepšom záujme vlastníkov domu, zákaz spolupráce s dodávateľmi v prípade konfliktu záujmov správcu. Určite neodporúčam schvaľovať zmluvy, ktoré už dopredu uvádzajú vybraných dodávateľov služieb ako napríklad advokátov a pod.

 

Nový zákon o miestnom poplatku (v štádiu návrhu zákona!)

 

Otázka: Chceme kúpiť byt v novostavbe po novom roku, zatiaľ len vybavujeme hypotéku. Vraj by mal našu cenu predražiť nový zákon o miestnom poplatku. Prečo by to malo byť drahšie?
Ak bude navrhovaný zákon o miestnom poplatku za rozvoj schválený parlamentom a nadobudne účinnosť do začiatku budúceho roka (zatiaľ prešiel prvým čítaním), obce budú oprávnené prijať všeobecne záväzné nariadenie, ktorým uložia poplatok za rozvoj každému stavebníkovi podľa vybranej lokality vo výške 10 až 45 EUR za 1m2. Poplatok je splatný do 15 dní od právoplatnosti stavebného povolenia. Takže novostavby, ktoré budú už postavené v priebehu budúceho roka pravdepodobne tento zákon už nezastihne.

Otázka: Čo všetko má zahŕňať ten poplatok za rozvoj a aký to bude mať podľa vás vplyv na ceny nehnuteľností? Kde sa to prejaví najviac?  

Poplatok bude stanovený pevnou sumou za 1 m2 podlahovej plochy stavby. Je to jednorázová platba obci. Obec ho má využiť na výstavbu vopred určených verejných stavieb ako napríklad materskej školy, verejnú zeleň alebo miestne komunikácie. Bude zvyšovať náklad pre stavebníka rodinného domu, nakoľko napríklad pri 150 m2 rodinného domu môže predstavovať dodatočný náklad až 6750 eur. Pri projektoch bytových domov stavaných developermi, môže predstavovať nárast ceny bytu, do ktorej si developer logicky premietne tento dodatočný náklad.

Otázka: Kúpili sme byt v novostavbe – de facto na papieri, lebo dokončený bude v roku 2017. Tento nový poplatok za rozvoj sa má vzťahovať aj na nové nehnuteľnosti, ktoré už majú vydané stavebné povolenie a už sa začalo s ich výstavbou? Poplatok bude vyrúbený na všetky novostavby pred, alebo po kolaudácii?

V Bratislave sa teraz rozbehlo veľa projektov, je to zásah do osobných financií záujemcov o byty, lebo s takouto položkou pri podpisovaní kontraktu-zmluva o budúcej zmluve, nepočítali a výstavba sa tak predraží… nazvala by som to zdieranie. Čiastočne som už zodpovedala na Vaše otázky v inej tu položenej otázke, teda ešte raz opätovne v krátkosti uvádzam, že poplatok bude splatný do 15 dní od právoplatnosti stavebného povolenia. Nemal by teda spätne ovplyvniť ceny bytov v novostavbách, ktorých výstavba už dnes prebieha. Je pravda, že poplatok bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou vplyv na cenu novostavieb, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v prípravnom alebo povoľovacom konaní. Závisí to však aj od toho, či obec poplatok uloží pre danú lokalitu a v akej výške.

Otázka: Týkajú sa uvedené zmeny aj kúpy bytu v novostavbe, kde bola podpísaná zmluva už v roku 2015, ale stavba bude ukončená až v nasledujúcich rokoch (2017)?

Ak máte na mysli poplatok za rozvoj, ten sa bude týkať až stavieb, ktorým bude vydané právoplatné stavebné povolenie a na ktoré sa bude vzťahovať novo prijaté všeobecne záväzné nariadenie obce ustanovujúce poplatok. Nepredpokladáme, že by sa oboje stihlo skôr než od 1.1.2016.

Otázka: Odkedy bude platiť nový zákon o miestnom poplatku? Momentálne totiž vybavujeme stavebné povolenie a máme obavy, že budeme musieť zaplatiť developerský poplatok.

Ako som uviedla vyššie, záleží od rýchlosti schválenia zákona v parlamente, najskôr asi od 1.1.2016. Ešte sa tiež môže stať, že zákon nakoniec nebude prijatý.

Otázka: Premietne sa podľa vás zákon o miestnom poplatku za rozvoj aj do cien kupovaných, predávaných či prenajímaných nehnuteľností? Koho to zasiahne najviac a ako?

Zákon zasiahne konečného užívateľa nehnuteľností – či už kupujúcich bytov alebo nebytových priestorov, stavebníkov rodinných domov a v prípade prenájmu zasiahne nájomcov nebytových priestorov. Všetko však pôjde o stavby povolené až po účinnosti zákona (predpoklad 1.1.2016) a po prijatí VZN príslušnou obcou. Je určite dôvodné predpokladať, že stavebníci stavieb (byty/nebyty/domy) premietnu tento poplatok do konečnej ceny. Rovnako je možné očakávať, že developeri pri kúpe pozemkov na výstavbu budú tlačiť na zníženie kúpnej ceny pozemku o výšku poplatku vyrúbeného obcou pre danú lokalitu. Rozumiem však zároveň od realitných expertov, že ceny pozemkov určených na výstavbu developermi v súčasnosti rastú vzhľadom na ich nedostatok. V takom prípade, ak nebude developer schopný vyjednať nižšiu cenu pri kúpe pozemku na výstavbu, pravdepodobne premietne výšku poplatku do predajnej ceny bytov/domov.

Úvery a dopyt idú spolu

Tento rok je v rezidenčných realitách rekordný vo viacerých ohľadoch. Rozumnému vývoju v ďalšom roku prispeje, ak si kupujúci zachovajú chladné hlavy, hovoria analytici.

[SME; 218/2015; 22/09/2015; Halka Tytykalová]

Trh s bývaním zrejme čaká príjemná jeseň. Aspoň tak to vidia realitní odborníci. Najmä vtedy, ak banky budú naďalej lákať ľudí na nízke úroky a oni si ich budú môcť dovoliť. Rekordné čísla predajov, návrat k predajom z papiera a projekty, ktoré ponúkajú kvalitnejšie urbanistické riešenia či viac verejného priestoru. To všetko zatiaľ priniesol rok 2015 do rezidenčného developmentu.

Renesancia, no s výhradami

Viacerí sa zhodujú na tom, že dopyt po nehnuteľnostiach sa bude v najbližších mesiacoch zvyšovať. Okrem bánk to podporí aj snaha kupujúcich investovať do nehnuteľnosti pred koncom roka. Opäť sa hovorí o tom, že ceny starých bytov narazili na svoj strop – donedávna totiž mierne rástli, čo spôsobil dočasný nedostatok hotových bytov v novostavbách spôsobený výpadkom najmä v rokoch 2009 a 2010. A opäť sa hovorí aj o tom, že súčasný trh je trhom predávajúcich. Jeho ďalší vývoj teda bude ovplyvnený tým, ako rozumne sa budú predávajúci správať, aby sa vyvarovali situácie spred rokov.
“Trh do určitej miery prežíva renesanciu,” pripúšťa Ján Bošácky, analytik JLL. Dôkazom je podľa neho množstvo transakcií, ktoré sa uzatvárajú. Otázkou je, či je aktuálny dopyt udržateľný z dlhodobého hľadiska. Respektíve či bude naň ponuka odpovedať správnym spôsobom. “To znamená, či na trh bude dodaný taký počet bytov a v takom zložení, že ho bude trh schopný absorbovať,” vraví analytik. Pokiaľ bude ponuka príliš veľká a dopyt poklesne, z renesancie sa tak môže stať recesia.

“Súhlasím s tým, že trh s nehnuteľnosťami ožil, ale zároveň by som súčasnú situáciu neporovnával s iným obdobím,” mieni šéf Národnej asociácie realitných kancelárií Ján Palenčár. “Situácia na trhu pred krízou bola charakteristická razantným zvyšovaním cien, medziročne 12 až 18 percent, bezhlavým nakupovaním všetkých typov nehnuteľností a spotrebiteľským šialenstvom, keď platilo: čokoľvek dnes kúpim bude zajtra drahšie,” dodáva. “Dnes na strane kupujúcich naopak vidno skôr premyslené spotrebiteľské správanie, keď si ľudia pragmaticky vyberajú vhodnú nehnuteľnosť.”

Kupuje sa hlavne pre seba

Prognózy teda hovoria viac v prospech zdravého rozumu. V ďalšom roku sa má dopyt utlmovať a ceny nehnuteľností na bývanie majú skôr stagnovať ako významne rásť, čo sa často spája s limitmi bánk pri ponuke hypoték. No aj s tým, že kupujúci hľadajú nehnuteľnosti najmä na vlastné bývanie a chýbajú zahraniční špekulatívni investori v takom rozsahu, ako to bolo v minulosti.

 


 

ANKETA

1. Je niečím zaujímavý alebo prekvapujúci tohtoročný trh s bývaním?
     Matúš Jančura, Bencont Invetsments:
  • Dnešná situácia je ako vystrihnutá z učebníc ekonómie. No pre nezainteresovaných sú veľkým prekvapením trhu vysoké ceny starých bytov. Má to však svoje dôvody. Počas krízových rokoch 2009 – 2012 sa nahromadili kupujúci, ktorí odkladali svoj nákup na neskôr. V poslednom roku a pol trh nových bytov dostupných na okamžité nasťahovanie takmer prestal, dopyt začal svoju potrebu riešiť na trhu starých bytov.
     Andrej Churý, RE/MAX Elite:
  •  Zaujímavé alebo prekvapujúce by som na trhu nič nehľadal. Dnešný trh je v podstate zrkadlom potrieb dnešného dopytu a hlavne dostupnejších – lacnejších možností získania financií na trhu.
     Filip Žoldák, Herrys:
  •  Opätovne získaná dôvera v spojení s historicky najlepšími podmienkami na čerpanie úverov na bývanie znamenali tento rok nárast dopytu na úroveň rokov 2006/2007. Developeri pochopili, že najväčšia skupina klientov hľadá cenovo dostupne bývanie, ale aj projekty, ktoré sú oproti priemeru drahšie a ponúkajú vyššiu kvalitu.
    Ján Palenčár, NARKS
  •  Je výnimočný vo viacerých bodoch, a to predovšetkým najväčším objemom predaja nových bytov od vypuknutia krízy v roku 2008, zároveň opätovným naštartovaním predajov z papiera a začatím najväčšieho počtu nových projektov.
    Peter Ondrovič, Lexxus
  •  Prvýkrát v pokrízovom období roku počet predaných bytov v bratislavských projektoch presiahol tisícku. Táto skutočnosť je výsledkom pozitívneho trendu, ktorý je možné na trhu badať už dlhšie obdobie. Za ďalšiu zaujímavosť možno považovať príchod projektov s vyššou pridanou hodnotou.

Index realitného zdravia v auguste dosiahol 2,63

Index realitného zdravia má na september pozitívne očakávania

 

Trh s nehnuteľnosťami na Slovensku sa v auguste vyvíjal porovnateľne s júlom a blízko k očakávaniam realitných odborníkov. Index realitného zdravia (IRZ), ktorý zostavuje Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS), dosiahol v tradične slabšom letnom období hodnotu 2,63 oproti predpovedaným 2,60.

[24hod.sk; 18/09/2015; Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR ]

“Index realitného zdravia za uplynulý mesiac august bol takmer rovnaký ako za júl a ich hodnoty odrážali horúce, suché a utlmujúce počasie,” zhodnotil prezident NARKS Ján Palenčár. Ako upozornil, trendová čiara indexu za uplynulých 27 meraní je kontinuálne vzostupná a rozdiel medzi začiatkom v roku 2013 a dneškom je na úrovni 0,1 bodu smerom k zlepšeniu.

“Povzbudzujúci fakt, ktorý preukazuje stabilitu trhu nehnuteľností a jeho mierny rast. Túto skutočnosť potvrdzuje aj mierny, ale zreteľný rast cien nehnuteľností za toto obdobie prakticky vo všetkých regiónoch. A taktiež viditeľné oživenie množstva developérskych projektov, hlavne vo väčších mestách,” uviedol Palenčár.

Augustový Index realitného zdravia vyhodnotili realitné kancelárie známkou 2,63. Ide o hodnotu prakticky zhodnú s júlovou (2,61) a len o 0,03 bodu horšiu, ako bol predpoklad (2,60). Práve 2,60 je podľa prezidenta NARKS v tomto roku priemerná hodnota IRZ a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka je zreteľne vyššia.

Prognóza indexu na september je 2,38, čo asociácia považuje za príliš optimistické očakávanie. “Každoročne sa totiž v segmente vkladá do spásonosného septembra viac nádejí, ako sa potvrdí v realite. Je však zrejmé, že realitný trh sa preberá k aktivite po uhorkovej sezóne a indikácia respondentov smerom k zlepšeniu trhu je opodstatnená,” konštatoval Palenčár.

Index realitného zdravia zostavuje NARKS na základe odpovedí realitných kancelárií z celého Slovenska. Môže nadobudnúť hodnotu od 1 do 5, pričom najnižšia úroveň predstavuje najlepšie fungujúci a prosperujúci trh. Má slúžiť na orientáciu pri rozhodovaní tak pre realitných profesionálov, ako aj pre verejnosť so záujmom o reality.

Zdroj – Teraz. sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

Bytová bitka

Keď na stavbu vyjdú žeriavy, ide do tuhého a na bratislavskom trhu plnom projektov sa čoskoro začne vojna, hovorí Martin Čapo, viceprezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR a majiteľ realitnej kancelárie Riešime bývanie.

MARTINA JURINOVÁ
[Forbes; 09/2015; 03/09/2015; s.: 46,47,48,49; MARTINA JURINOVÁ ; Zaradenie: REALITY MARTIN ČAPO]

Ako je na tom realitný trh v Bratislave?

Nedávno som videl nejakú štatistiku o tom, že v meste sa pripravuje 157 projektov. To je obrovské číslo…

Dokáže trh takú ponuku absorbovať?

Určité veci viete predpovedať zo štatistiky. Demografia určuje, koľko ľudí príde na trh a môže mať záujem o kúpu. Ak sa nemení zamestnanosť, príjmy, dostupnosť úverov, to číslo je viac-menej dané a definitívne. Potom je tu sentiment, ktorý dokáže posunúť nejakých ľudí v rozhodnutiach kupovať byty, ale nevie zo 16-ročných spraviť 20-ročných. Objem dopytu je vopred daný na základe demografie.

A objem ponuky?

Ten je daný sentimentom developerov a samozrejme ochotou bánk dať im peniaze. A banky sú ochotné, keď vidia, že majú splatené predošlé projektové financovanie, naštartované hypotekárne úvery. Momentálne vládne na trhu optimizmus, úroky sú nízke, nevideli by sme všade po Bratislave toľko bilbordov, keby to tak nebolo. Aj dnes ešte veľa ľudí kupuje byty z papiera, tak ako to bolo v roku 2007.

Dokáže také množstvo projektov skutočne svoje byty predať?

V istom momente prejdeme z fázy ,,papierovej” k reálnej výstavbe. Na pozemky vyjdú žeriavy. To je moment, keď už do projektov ide reálne veľa peňazí, keď developeri načerpajú z bánk prvé peniaze. Splnili istý objem predpredaja, marketing, vizualizácie, a už prichádza čas, keď každý mesiac musia splácať reálne peniaze bankám. Pri takom počte projektov, nech ich je reálne hoci aj len 70, sú všetci developeri v rovnakom čase na trhu, musia reálne predávať a začať splácať. Vedia, koľko peňazí musia dostať domov. Vtedy sa začína skutočný boj. Ukáže sa, či bol projekt dobre nastavený, či boli zmysluplné ceny, či má požadované kvality a dôjde aj na to, či má developer dobrých predajcov. Všetko to príde dohromady a začne sa vojna.

Čo ak zistia, že predaj sa neodvíja podľa plánov?

Prvá reakcia, ktorá sa zväčša udeje, je masívnejšia marketingová kampaň, druhý krok dodatočné benefity a tretí cenové zľavy. To si developeri nechávajú ako posledné, lebo načierajú do zisku. Len čo však prvý developer povie, ideme s akciovou zľavou 10-15 percent, spustí sa lavína. Tu sa úspešnosť predaja delí na tých, ktorí napríklad začali skôr, mali dobre pripravené projekty, a do tejto hry nebudú musieť ísť, a tých, ktorí budú musieť.

Môže sa zopakovať situácia spred krízy, výraznejšia cenová korekcia?

V roku 2008 bol na trhu optimizmus, mali sme vysoký rast HDP, platy reálne rástli, všetko bolo úplne úžasné a tak sa naštartoval aj development. Keď prišla správa o finančnej kríze, pocítili sme výrazný externý impulz, ktorý to celé zrútil. Myslím si, že za normálnych okolností by bol nastal mierny pokles a všetko by išlo ďalej. A myslím si, že práve to nás čaká aj teraz – zrejme nastane mierny pokles cien a pôjdeme ďalej. Niektoré segmenty bytov sa môžu pohnúť o 10-15 percent nadol, ale celkovo výkyvy nebudú výrazné. Ak, samozrejme, opäť nepríde externý impulz zvonku, čo udrie na sentiment a reakcie na strane dopytu sa stanú extrémnejšie.

Ktorí developeri či projekty majú v takejto situácii výhodu?

Treba povedať, že dobrá lokalita vždy vyhráva. Musím však poznamenať, že čo sa týka lokalít, na bratislavskom trhu je už všetko rozdelené medzi hlavných hráčov. Takže, ak sa nebavíme o zahusťovacej výstavbe medzi panelákmi, všetky pozemky už majú kľúčoví hráči rozdelené, kúpené, predpripravené. Z pohľadu lokality sú už karty rozdané.

A čo v regiónoch?

Toto platí hlavne pre Bratislavu, kde sa samozrejme deje najviac realitných projektov. Sčasti to však platí aj pre Žilinu či Košice, ide hlavne o väčšie sídla.

Dokážete predpovedať, ktoré sú sľubné lokality, napríklad v rámci Bratislavy, v strednodobom horizonte?

Myslím si, že niet takého človeka, ktorý to dokáže. Ak taký niekto je, musí to byť niekto, kto má pomerne veľkú kontrolu nad daným územím. Musí vedieť povedať, v akom čase a aká výstavba sa tam bude realizovať a akým smerom sa to celé bude uberať.

Takže ako definovať, čo je sľubná lokalita?

Dovolím si tvrdiť, že väčšinou je to všetko viac-menej pocitová vec. Napríklad si myslím, že pred nejakými 10 rokmi by si nikto netrúfal povedať, že Koliba sa zmení tak výrazne, ako sa zmenila. Ani o Petržalke by to tiež možno nikto nepredpokladal. Táto lokalita bola veľmi dlho zaznávanou oblasťou a nebol na to dôvod, pretože Petržalka má veľa čo ponúknuť. Len, bohužiaľ, si so sebou nesie negatívne stigma. To isté dnes napríklad platí o Podunajských Biskupiciach. Majú zlú povesť – pre Pentagon (obytný dom, kde žije veľa problémových obyvateľov, pozn. red.) a pritom je to celé úplne inak. Kvalita života je tam dosť vysoká, je tam kvalitná infraštruktúra, bývanie tam dokážete kupovať za dobré ceny a podľa mňa je tam dobrá perspektíva rastu. No a potom máte lokality, ktoré sú stabilne dobré a žiadané, napríklad Ružinov. To je najmä vďaka tomu, že je tam obmedzená výstavba.

Ako je to s centrom mesta? Je kúpa bytu v tejto lokalite stále dobrou investíciou?

Širšie centrum mesta sa tak dynamicky mení, že je veľmi ťažké odhadnúť, čo sa tu udeje s cenami – hovoríme o lokalitách vrátane Starého Mesta, Nového Mesta, oblasti okolo Eurovey. Tam sa aktuálne sústreďuje veľký počet bytov, ktoré sa budú stavať, pričom všetky z nich sú projekty meniace charakter lokality – napríklad výškové veže Panorama City, bývanie Pri Mýte, Zuckermandel a tak ďalej. Dnes odhadnúť, ako táto lokalita bude vyzerať cenovo, je veľmi ťažké. Môj názor je taký že predať 700 bytov v jednom projekte je už z pohľadu investičného čistá samovražda, pretože vždy v daný okamih budete mať na trhu na predaj i na prenájom aspoň piatich konkurentov. To sa už vlastne stalo i v minulosti – pozrite sa napríklad na Tri veže či Koloseo.

Takže developeri sa z chýb z minulosti nijako nepoučili?

Pochopiteľne, záujmy developera a súkromného investora, ktorý byt kupuje, sú rozdielne. Záujmom developera je, aby mal čo najväčší výnos. Ak postavíte 40 poschodí na zastavaných 500 štvorcových metroch, je jasné, že vaša výnosovosť bude vyššia. Zatiaľ čo individuálny investor by chcel mať byt ideálne v trojpodlažnom komornom projekte s množstvom zelene, kopcom za domom, komunitným priestorom a tak ďalej. Vtedy to preňho má aj veľký investičný význam. Tieto dva záujmy stoja proti sebe. Ako pri všetkom, aj tu platí, že to prvé, čo si človek pozrie, je cena.

Stavajú sa dnes kvalitnejšie realitné projekty ako bol štandard pred príchodom krízy?

Developeri sa v kríze našťastie naučili, že jednoducho nemôžu stavať nezmyselné projekty. A predtým sa naozaj stavalo čokoľvek. Hlavne nech to má štvorcové metre! Byty mali nemožné dispozície, nemožné rozlohy, ceny… všetko tam bolo zlé. Poučenie z toho bolo, že treba mať rozumný projekt, a to sa vo veľkej miere vďakabohu udialo. Ale developeri sa, bohužiaľ ešte stále nenaučili, že by mali stavať projekty, ktoré ponúkajú ľuďom bývanie s úžitkovou hodnotou, s istou kvalitou života. Preto si niektorí developeri môžu dovoliť postaviť 30-poschodové projekty s niekoľkými stovkami bytov. Silní hráči také niečo možno uhrajú, ale tí ostatní, menší hráči, ktorí používajú rovnaký model, budú mať problémy.

V istom období veľa ľudí z Bratislavy odchádzalo a sťahovali sa do domov v satelitoch. Niektorí svoje rozhodnutia neskôr oľutovali, iní si pochvaľujú. Majú v tom už dnes ľudia jasnejšie?

Vo všeobecnosti musím povedať, že ľudia nevedia, čo chcú. Často môžu spraviť omyl. V našej realitnej agentúre s nimi práve preto pred kúpou nehnuteľnosti robíme doslova až psychoanalýzu. Nie je to o tom, koľko štvorcových metrov chcú, aký pozemok. My chceme zistiť, čo ich motivuje – či chcú, aby mali priestor, kde sa môže stretávať rodina, aký majú životný štýl… to definuje, či máte ísť mimo mesta, alebo bývať v meste. Čudovali by ste sa, koľko ľudí to nemá ujasnené.

Ako vy vnímate satelitné lokality? Napríklad smer Dunajská Lužná. Aký je jej potenciál?

To je lokalita, ktorá je pre veľa ľudí synonymom bývania mimo mesta. Každý vám však povie, že problémom je dochádzanie. Poznám veľa ľudí, ktorí tam žijú, a žijú šťastne. Ja sám bývam tri roky mimo Bratislavy a som spokojný.

Kde žijete?

V Pezinku. Áno, zažil som už aj dvojhodinové zápchy, ale štandardne mi dochádzanie trvá asi 40 minút. No neprekáža mi to. Pretože, viete čo? Moje dochádzanie je v poriadku, a dokonca si dovolím tvrdiť, že nie som z tohto pohľadu na tom o nič horšie ako človek, ktorý žije na okraji Rače. Ja sa totiž do zápchy dostanem väčšinou až keď som v Bratislave. Takže to, že bývam v Pezinku, nie je problém. Problém je to, že musím ísť z Rače do centra. A to isté platí aj pre ľudí z južného smeru na Dunajskú Lužnú… Účetnictví Buď budete bývať na okraji Bratislavy v Podunajských Biskupiciach, alebo napríklad v rodinnom dome v Hamuliakove, pri hrádzi a s prírodou na dosah. No všetko do veľkej miery závisí od toho, aké životné preferencie ľudia majú.

Aj dnes ešte stále veľa ľudí kupuje byty z papiera, tak ako to bolo v roku 2007.

Vláda chce podporiť lacné nájomné bývanie v najchudobnejších regiónoch Slovenska

“Vláda chce podporiť lacné nájomné bývanie v najchudobnejších regiónoch Slovenska. Plánuje štedrejšie finančné dotácie pre samosprávy, ktoré sa rozhodnú stavať nájomné byty. Podľa odborníka, problémom týchto regiónov nie je nedostatok lacného bývania, ale nedostatok práce.” hovorí Oto Görner moderátor Rádia Slovensko

[Rádio Slovensko, Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 10/09/2015;  Gabriela Kajtárová]

Gabriela Kajtárová, redaktorka: “Mestá a obce by mohli získať od štátu až 85-percentnú dotáciu na stavbu nájomných bytov s najnižším štandardom. Pri bežnom štandarde by štát preplatil polovicu nákladov. Zvyšok si môžu samosprávy požičať od Štátneho fondu rozvoja bývania, bez úrokov. Aj to má byť súčasťou podpory najchudobnejších regiónov v rámci druhého vládneho balíčka. Premiér Robert Fico očakáva, že ľudí motivuje zostať vo svojom okrese.”

Robert Fico, predseda vlády SR: “Mladí ľudia, áno, je pravda, že odchádzajú z týchto regiónov za prácou, je pravda, že sa nám vyľudňujú aj dediny, je tam veľké množstvo prázdnych domov, ale pokiaľ by im bola ponúknutá možnosť nového bývania, plus možno aj nového zamestnania, verím, že ľudia budú zvažovať.”

Gabriela Kajtárová: “Odborníci sa však na vec pozerajú inak. Nájomné byty by totiž mali byť pre tých, ktorí sa sťahujú za prácou z iných regiónov. So sťahovaním sú totiž spojené vysoké náklady a hlavne neistota. Málokto si kúpi byt v inom regióne, keď ešte nevie, či mu nová práca vydrží. V týchto najmenej rozvinutých regiónoch ale žiadna voľná práca nie je, preto v nich ani nie je potrebné stavať nájomné byty, myslí si Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií. Dodáva, že práve v týchto okresoch sa dá už teraz bývať za tie najdostupnejšie ceny.”

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií: “V rámci našich štatistík sú najlacnejšie byty a veľká ponuka lacných bytov práve v týchto málo vyspelých regiónoch, kde je vysoká nezamestnanosť.”

Gabriela Kajtárová: “A práve nezamestnanosť má byť hlavným terčom ďalších vládnych opatrení v okresoch ako je Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava, Kežmarok či Sobrance.”

Hipekonomika: Ako hipsteri môžu pomôcť ekonomike

Mnohí ich nemajú radi a mnohí sa im smejú. No odvetvia, ktoré hipsteri rozvíjajú, a spôsob, akým žijú, mení celé mestá a aj naše ekonomiky

[etrend.sk; 02/09/2015; extrakt z textu, Peter Brejčák ; Zaradenie: eTREND]

Pražská kaviareň Café V lese sa nachádza v širšom centre mesta a od lesa má naozaj ďaleko. Keď pred piatimi rokmi podnik vznikal, okolie bolo populárne najmä medzi partičkami dealerov a zlodejov. Povesť ulice Krymská a najbližších ulíc tak zrazila ceny bytov či nájmov naozaj nízko.

Prelom spôsobil až vznik café V lese a ďalšej neďalekej kaviarne Café Sladkovský. Nasledujúce roky dokázali prelomiť nadvládu herní a záložní a do ulíc pritiahnuť úplne inú klientelu. Krymská teraz žije vlastným životom od rána do večera – okrem kaviarní a galérií v okolí vzniklo aj centrum jogy, vegánska reštaurácia či nová reklamná agentúra. Priamo na ulici sa často organizujú akcie, od pesničkových kabaretov cez festivaly jedla po cyklistické preteky hore strmým kopcom po nerovných mačacích hlavách.

Hipsteri, či už majitelia, alebo návštevníci spomínaných podnikov, dokázali zmeniť celú štvrť na nepoznanie. To sa síce nepáči niektorým domácim obyvateľom, ale je neodškriepiteľné, že ľudia, prevažne mladších ročníkov, ktorí sa zaoberajú svetom okolo seba a väčšinou sa živia nejakým spôsobom kreatívnou prácou, menia mestá, v ktorých žijeme.
Relatívne pokojné ulice, cez ktoré prejde doslova zopár áut za hodinu, sa za posledné roky zmenili na miesta pulzujúce životom s rôznymi akciami a stovkami až tisíckami denných návštevníkov. To sa nepáči všetkým. Majitelia bytov a dlhoroční nájomníci si nevedia zvyknúť na ruch.

Pozitívne dopady by však mali prevážiť tie negatívne. Príchod hipsterov do štvrte vôbec nie je zlá vec, ukazuje týždenník The Economist. Spomína príklad newyorského Brooklynu, ktorý sa podobne ako východný Londýn stal v New Yorku štvrťou hipsterov. Ešte relatívne nedávno mal Brooklyn vysokú mieru kriminality, oproti ostatným mestským častiam aj horšie školy a občiansku vybavenosť. Do štvrte sa ale začali sťahovať ľudia z ostatných mestských častí – kvôli lacnému nájmu a nízkym cenám nehnuteľností.

S ich príchodom začali vznikať nové služby, reštaurácie, obchody, čo pomohlo prilákať ďalších a ďalších ľudí. Svojím záujmom a tlakom na samosprávu sa celá štvrť začala zlepšovať, vďaka čomu začali rásť ceny nehnuteľností – z čoho zas ťažia pôvodní obyvatelia, pretože zarobia viac predajom bytu alebo jeho poskytnutím do prenájmu. Vyššie ceny zároveň znamenajú vyššie daňové príjmy, ktoré môžu byť investované ďalej do zlepšenia verejných priestorov.

Tento proces, nazývaný gentrifikácia, samozrejme nesúvisí len s hipstermi. V posledných rokoch sa ale zdá, že za väčšinou podobných prípadov stoja práve oni. Keď teda uvidíte, ako sa k vám do bytovky sťahujú hipsteri a o ulicu vedľa zakladajú ďalšiu kaviareň, nebojte sa. Vďaka rozvoju ich obľúbených pracovných činností sa už za desať rokov môžu stať hlavnou hybnou silou celých ekonomík.

Príbeh pražskej Krymskej je len malý odvar toho, čo sa deje napríklad v Londýne, ktorý by sa dal spolu s Berlínom nazvať ako jedno z hlavných miest hipsterov. Táto generácia žije úplne iným životom a vyznáva rozdielne hodnoty ako napríklad ich rodičia.

Trh s nehnuteľnosťami – rozhovor s prezidentom NARKS na TA3

“O aktuálnych trendoch na trhu s domami či bytmi nám prišiel teraz porozprávať Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, ktorého už vítam u nás v štúdiu. Prajem príjemný dobrý deň.”  Marek Mašura, moderátor

[TA3, Ekonomika; 27/08/2015]

Ján Palenčár, prezident NARKS, (hosť v štúdiu): “Dobrý deň.”

Marek Mašura: “Pán Palenčár, zachytil som v týchto dňoch zaujímavú správu, že o nové byty je veľký záujem. Väčší ako vlani. Tak povedzte nám na začiatok, ako je to napríklad vo veľkých mestách.”

Ján Palenčár: “Pokiaľ hovoríme o zvýšenom záujme, o zvýšenom dopyte po kúpe bytov, tento je spôsobený veľký výpadkom novej výstavby v rokoch 2009, 2010.”

Marek Mašura: “Po kríze.”

Ján Palenčár: “Toto pozastavenie developmentu bolo spôsobené práve krízou, kedy nebol záujem o kúpu nových bytov, to bolo spôsobené určitou spotrebiteľskou zlou náladou, a na to reagovali developeri tým, že pozastavili výstavbu. Dnes ten dopyt sa nahusťuje práve kvôli tomuto výpadku, a do veľkej miery je podporený aj veľmi výhodnými úvermi. Čo sa týka hypotekárnych úverov, dnes tu máme historicky najnižšie úrokové sadzby a najvýhodnejšie podmienky v histórii, a na toto ľudia reagujú. Takže toto je práve otázka toho silného dopytu, prečo o tu dnes máme.”

Marek Mašura: “Viete byť aj trochu konkrétnejší, ako je to vo veľkých mestách, ako je to prípadne v Bratislave, alebo v Košiciach s novými bytmi?”

Ján Palenčár: “V prípade Bratislavy môžme hovoriť, že medziročne ten záujem stúpol o 30 až 40 percent, čo je veľmi vysoké číslo, a predpokladáme, že tento záujem bude ešte stupňujúci. K tomu silnému dopytu môžme ešte povedať toľko, že veľký vplyv má na to aj záujem o investičné nákupy. To znamená, že veľa našich klientov má záujem si kúpiť nehnuteľnosť za účelom jej ďalšieho prenájmu. To znamená, zoberie si hypotéku s nízkou úrokovou sadzbou, kúpi si nehnuteľnosť a tú umiestni na trh s nájmami. Takže práve od roku 2009 do roku 2012, 13 bol veľký výpadok investičných nákupov, a reálne sa realizovali len nákupy pre vlastnú potrebu. Dnes ten trend sa mení, sa vracajú investičné nákupy.”

Marek Mašura: “Pán Palenčár, vy ste pred chvíľou hovorili, alebo spomínali ako jeden z dôvodov, prečo je ten záujemo tie nové byty taký veľký, relatívne dobré podmienky pri hypotékach. Vieme, že ich sadzby sú na rekordnom minime, ale tento trend zrejme nebude trvať dlho, niekedy sa musí zmeniť, a tie sadzby budú opäť rásť.”

Ján Palenčár: “Samozrejme, treba sa pozrieť na to vlastne, čo je zdravé pre ekonomiku, či je zdravé, to, že sú takto nízke úrokové sadzby, a kde je možné, že ten vývoj bude pokračovať. Tak ako v rámci Národnej asociácie realitných kancelárií sme v dennodennom kontakte s Národnou bankou, aj s ďalšími bankovými domami na Slovensku, tak naozaj je predpoklad, že tieto úrokové sadzby v strednodobom hľadisku budú stúpať. Takže naozaj sa nedá už dnes očakávať, že ešte klesnú úrokové sadzby. Naopak, treba rátať so zvyšovaním úrokových sadzieb.”

Marek Mašura: “A ovplyvní to podľa vás ten záujem o nové byty?”

Ján Palenčár: “Ja si myslím, že pokiaľ to navyšovanie úrokovej sadzby bude postupné a mierne, tak nepocítime nejaký zásadný odliv záujmu, zníženie dopytu. Pokiaľ by prišlo k nejakému razantnému zvýšeniu úrokových sadzieb, tam to môže trh pocítiť.”

Marek Mašura: “Pán Palenčár, vráťme sa opäť teda k tej našej hlavnej téme. Spomínali sme tu to, že o nové byty je veľký záujem. Väčší ako vlani. Nakupujú ľudia už hotové byty, alebo také, ktoré sú ešte pred výstavbou?”

Ján Palenčár: “Je to tiež veľké špecifikum súčasného trhu, že opäť prichádza k predaju novostavieb už z papiera. To znamená, taká tá zvláštnosť toho predkrízového stavu, keď sa predalo všetko ešte pred tým, než sa vôbec začalo stavať, sa nám vracia, a to práve tým, že máme veľmi silný dopyt po kúpe nových bytov, na ktoré reagujú developeri len spomalene, to znamená, vy pokiaľ sa rozhodnete ako developer, že idete do novej výstavby, je veľmi veľký časový rozdiel medzi rozhodnutím a získaním potrebných povolení, práve preto, že ten dopyt je ešte stále silnejší ako to, čo sa na trh dostáva, tak sa kvalitné byty predávajú už z papiera.”

Marek Mašura: “Ale pri nákupe z papiera treba spomenúť aj to riziko, že máme tu zopár developerských projektov na Slovensku, ktoré ostali nedokončené, a ľudia tam majú, ľudovo povedané, utopené peniaze.”

Ján Palenčár: “Áno, je niekoľko projektov, ktoré môžme nazvať neúspešnými, alebo potom niekoľko projektov takých, ktoré sa na trh dostávali s inou myšlienkou ako sú dnes. To znamená, že v zlých lokalitách sa pripravovali projekty, ktoré sa pripravovali ako veľmi luxusné, niektorí klienti v úvode na to reagovali, kupovali to za vysoké nákupné ceny, dnes reálne ceny týchto nehnuteľností sú rádove o desiatky percent nižšie, ako to títo klienti kúpili. Áno, toto sme v praxi zažili, ale práve to boli tie krízové, alebo predkrízové projekty. Dnes naozaj je tu veľká zmena v tom, že developmentu sa naozaj venujú firmy, pre ktoré to je predovšetkým core business, a tak, ako to bolo pred krízou, kedy developerstvo robili všetci, kto mal nejaké voľné finančné zdroje, táto situácia sa zmenila, na toto veľmi reagujú aj klienti, keď si preverujú úspešnosť developerskej spoločnosti, keď zisťujú nejaké recenzie o developerskej spoločnosti, a dnes môžem povedať, že 99 percent firiem, ktoré sa pohybujú v developingu, sú profesné firmy.”

Marek Mašura: “Ešte nám ostal čas na poslednú otázku. Poprosím vás o krátku reakciu. Hovorili sme tu o tom väčšom záujme o nové byty. Tak poďme si povedať, keď hovoríme o rozlohe, je záujem skôr o malé, alebo väčšie byty, a prečo?”

Ján Palenčár: “V súčasnosti je záujem, nazvem to, o optimálne výmery bytov, predovšetkým hovoríme o dvoj- a trojizbových bytoch s výmerami, pri dvojizbových do 55 metrov štvorcových, pri trojizbových do 80 metrov štvorcových. Je to opäť veľká zmena toho, čo sme boli zvyknutí pred krízou, kedy sa predávali predovšetkým veľkometrážne byty, pri dvojizbových sme sa bavili o 90 metroch, pri trojizbových až 120, 130 metroch štvorcových. Práve kvalitnou dispozíciou my vieme tomu klientovi ponúknuť aj pri menšej metráži rovnakú kvalitu bývania. A práve o toto klientom dnes ide, že tá nákupná hodnota voči tej úžitkovej hodnote je vyrovnaná.”

Marek Mašura: “Pán Palenčár, tak to už bola moja posledná otázka, keďže čas na náš rozhovor vypršal. Ďakujem vám veľmi pekne, že ste si našli čas pre našich divákov.”

 Ján Palenčár: “Dovidenia.”

Kríza ľudí odradila od investičných nákupov nehnuteľností

Analytici hovoria, že sa to má zmeniť a ľudia opäť začnú nakupovať nehnuteľnosti nielen na bývanie, no aj na relaxáciu.

[sme.sk; 31/08/2015; tasr ; Zaradenie: Bývanie]

BRATISLAVA. Slováci len zriedkavo vlastnia viac ako jednu nehnuteľnosť a užívanie viacerých domov a bytov je doménou pár najzámožnejších. Zhodujú sa na tom realitní odborníci. Zatiaľ čo po kríze v roku 2009 klesol dopyt po nehnuteľnostiach na investíciu či rekreačné účely, dnes vďaka pozitívnemu vývoju na hypotekárnom trhu tento trend začína opäť ožívať.

Podľa údajov z roku 2011 pripadalo podľa hlavného analytika spoločnosti Bencont Investments Matúša Jančuru na 1,6 milióna obývaných bytov na Slovensku 1,86 milióna domácností. Znamenalo by to, že viacero domácností býva v jednom dome alebo byte. Upozornil však, že veľká časť populácie sa sťahuje za prácou do väčších miest, kde majú vlastný byt alebo žijú v prenájme. Tento počet odhadol na 300 000 až 400 000 ľudí.

Na jednej strane sa podľa štatistík viacero domácností tlačí v jednom byte a na druhej vieme o situácii, že dochádza k neregistrovanému pobytu v krajských mestách s trvalým pobytom v mieste rodiska, uviedol Jančura.

Martin Čapo, viceprezident NARKS (realitná kancelária Riešime bývanie) považuje vlastníctvo viac ako jednej nehnuteľnosti za výnimočné a pripisuje ho najmä dvom skupinám ľudí. Prvou sú tí s vyššími príjmami, ktorí majú ďalšiu nehnuteľnosť ako investíciu. Druhou skupinou sú migranti za prácou, ktorí dočasne môžu vlastniť nehnuteľnosť v mieste pôvodu. Tej sa však podľa neho väčšinou pokúsia rýchlo zbaviť, keď sa udomácnia na novom mieste.

Vlastníctvo aj užívanie viacerých nehnuteľností je vyslovene doménou tých zopár najzámožnejších. Slovensko jednoducho nie je takou bohatou krajinou a aj v jej najbohatšom meste predstavujú výdavky za bývanie v jednej nehnuteľnosti zvyčajne strop finančných možností, domnieva sa Čapo.

Analytik spoločnosti Lexxus Peter Ondrovič poukázal na to, že dnes je situácia iná ako v období pred krízou. Pred rokom 2009 ľudia riešili popri svojom bývaní aj zhodnocovanie voľných alebo požičaných finančných prostriedkov v nehnuteľnostiach. Mnohokrát tak vlastnili viac než jednu nehnuteľnosť na rezidenčné bývanie alebo rekreačné účely. Využívali ich na zabezpečenie bývania pre deti popri štúdiu, na sezónne bývanie alebo prenajímanie.

Kríza v roku 2009 však podľa Ondroviča tento trend utlmila a trh sa prečistil. Viedla k silnému poklesu nákupov nehnuteľností na investičné účely. Záujem o kúpu nehnuteľností určených na rekreačné účely klesol na minimum, respektíve úplne vymizol. Mnohí ľudia boli donútení predávať nadbytočné nehnuteľnosti z dôvodu, že neboli schopní splácať úvery, opísal. Ako dodal, pozitívna nálada na trhu v poslednom období a lacné peniaze hypotekárnych bánk však vedú k opätovným investičným nákupom nehnuteľností.

Nitra: Automobilka pravdepodobne oživí aj realitný trh

Automobilka Jaguar Land Rover si pre nový závod vybrala Slovensko

 

jaguar
Automobilka Jaguar Land Rover (JLR) si vybrala Slovensko, investícia za 1,5 miliardy eur by tak mala skončiť pri Nitre. Informovali o tom Financial Times. [ Pravda.sk, ČTK |

Automobilka Jaguar Land Rover si pre vybudovanie prvého závodu mimo Veľkej Británie vybrala Slovensko. Automobilka by mala zamestnať 6-tisíc ľudí a ročne vyprodukovať 300-tisíc áut. S výrobou áut by sa malo začať v roku 2018.
Podľa informácií agentúry Reuters automobilka informovala, že nový závod na Slovensku zohrá dôležitú úlohu pre rozšírenie výroby ľahších modelov. „S už zavedeným automobilovým priemyslom na vysokej úrovni je Slovensko atraktívnou rozvojovou príležitosťou,“ povedal generálny riaditeľ Ralf Speth.

JLR uviedla, že teraz spracováva štúdiu pre nitriansku továreň. Nitre dala prednosť pred inými lokalitami vďaka dobrej infraštruktúre a výbornému dodávateľskému reťazcu. Na Slovensku chce vyrábať luxusné autá s hliníkovou karosériou.

Vláda podpísala s automobilkou memorandum

Automobilka podpísala so slovenskou vládou predbežnú dohodu o postavení nového závodu.

Ohľadom investície sa konalo mimoriadne zasadnutie vlády. Brífing premiéra Roberta Fica po rokovaní trval veľmi krátko. Oznámil na ňom iba podpis „významného dokumentu“ s Jaguar Land Rover.

„Úmysel, ktorý sme spoločne ohlásili v tomto dokumente, vnímame ako významný krok na ceste k získaniu strategickej investície s pozitívnym dopadom pro Slovensko a pre celú Európsku úniu,“ uviedol Fico. Dodal, že vládu čaká na ceste k tejto strategickej investícii ešte množstvo náročných rokovaní. Konečné rozhodnutie o umiestnení závodu na Slovensku urobí automobilka ešte tento rok. O továreň sa okrem Slovenska uchádzala aj Česká republika, Poľsko, Maďarsko a Turecko, neskôr sa výber zúžil na Poľsko a Slovensko.

Slovensko si vlani udržalo pozíciu najväčšieho výrobcu automobilov v prepočte na obyvateľa, hoci produkcia vozidiel v krajine prvýkrát od roku 2009 klesla, a to na 971 160 vozidiel z rekordných 987 718 áut v roku 2013.

Automobilka pravdepodobne oživí aj realitný trh

[STV Jednotka, Správy RTVS; 23/08/2015;  Filip Szórád]

Ľubomír Bajaník, moderátor: “Nezamestnaní z okolia Nitry nedokážu obsadiť všetky pracovné miesta v novej automobilke. Nové príležitosti prilákajú aj ľudí z iných regiónov, čo pravdepodobne oživí realitný trh. Okrem Nitry bude priemyselný park ležať v katastroch obcí Dražovce, Lužianky, Čakajovce a Zbehy, dokonca veľmi blízko ich domov. Štát už začal vykupovať pozemky, ich majitelia dostanú pätnásť eur za meter štvorcový.”

Filip Szórád, redaktor: “Príchod britskej automobilky do Nitry sa prejaví aj na realitnom trhu v meste. Očakáva sa zvýšený záujem o kúpu a prenájom bytov. Podľa realitnej maklérky nie je v Nitre momentálne dostatok ubytovacích kapacít, keďže do mesta by sa za prácou mohlo presťahovať niekoľko stoviek ľudí z celého Slovenska. Šancu by mohli využiť developeri, ale aj ľudia, čo prenajímajú byty v meste.”

Beata Hudzovičová, nitrianska realitná maklérka, (člen NARKS): “Nitra už teraz nie je lacná lokalita. Samozrejme, týmto sa zvýši atraktivita tohto mesta. Zastabilizuje sa trh. Predpokladám, že ceny v Nitre a v blízkom okolí môžu vzrásť postupne o tých päť až desať percent.”

Filip Szórád: “Okrem zvýšeného záujmu o bývanie v meste by sa dopyt po ubytovaní mal prejaviť aj v okolitých obciach pri Nitre. V Čakajovciach, ktoré priamo susedia s budúcim automobilovým závodom, sa chystajú vybudovať nový nájomný dom aj pre budúcich zamestnancov Land Roveru. V prípade veľkého záujmu by mohol pribudnúť aj ďalší.”

Milan Greguš, starosta Čakajoviec: “Keď budú žiadosti, že budeme vidieť, že sa hromadia žiadosti na obecnom úrade o ubytovanie, tak obec by vedela nájsť ešte nejaký priestor na vytvorenie nájomných bytových domov.”

Filip Szórád: “Realitní makléri predpokladajú, že časť zamestnancov si bude chcieť kúpiť, alebo prenajať v obci rodinné domy. V Čakajovciach by tak mohli pribudnúť obyvatelia s prechodným pobytom.”